Kľúčové slovo Pracovný čas

Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. V praxi sa pri určení ich ročnej výmery uplatňujú dva spôsoby, s ktorými vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy § 43 ods. 2 zákona č. 311/2001  Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce môže byť určené konkrétnou adresou, mestom...

V praxi často dochádza k omylu, keď zamestnávateľ eviduje dochádzku zamestnancov namiesto ich pracovného času. Pracovný čas a dochádzka sú nielen obsahovo, ale aj časovo odlišné pojmy, pričom každý zamestnávateľ má zákonnú povinnosť sledovať len p...

Týždňom sa pre potreby rozvrhnutia pracovného času rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Ustanovený týždenný pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne.

Bežný pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho bežného pracovného času. Zákonník prá...

Posudzuje sa doba odpočinku a pracovného času u zamestnanca, ktorý má so zamestnávateľom dve pracovné zmluvy, osobitne na každú zmluvu alebo spolu?

Začiatok kalendárneho roka je u mnohých zamestnávateľov spojený so zmenami rozvrhov pracovných zmien zamestnancov alebo s modifikáciou ich označenia v rámci vnútroorganizačných potrieb zamestnávateľa. V aplikačnej praxi vzniká problém, v ktorých ...

V prípade domáckej práce a telepráce (§ 52 ZP) sa aplikujú, pokiaľ ide o pracovný čas, niektoré osobitné pravidlá, ktoré vymedzuje § 52 ZP.

Otázka nočnej práce je primárne upravená v § 98 ZP. Regulácia § 98 ZP sa vo väzbe na § 223 ods. 2 ZP vzťahuje aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pracovná pohotovosť je čas určený zamestnávateľom alebo so zamestnávateľom dohodnutý, po ktorý sa zamestnanec zdržiava na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce + ide o obdobie (dobu/čas) mimo rámca rozvrhu praco...

Otázky spojené s prestávkou v práci určenej na odpočinok a jedenie (podmienky, dĺžka) upravuje § 91 ZP.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Základnú právnu úpravu pružného pracovného času upravujú § 88 a § 89 ZP. Niektoré osobitné aspekty upravujú aj ustanovenie § 97 ods. 3 (práca nadčas pri pružnom pracovnom čase), § 104a ZP (dovolenka pri pružnom pracovnom čase), § 143 ZP (prekážky ...

Pojem prevádzka/prevádzkový režim/režim prevádzky sa týka zamestnávateľa, t. j. či jeho prevádzka pracuje napr. 6.00 – 16.30, 6.00 – 22.00 alebo nepretržite, a to bez ohľadu na jednotlivé skupiny zamestnancov (napr. vo výrobe, administratíva, strá...

Identifikácia rovnomerného rozvrhnutia pracovného času (kritéria) a jeho zavedenie je upravené v § 86 ZP. O jeho zavedení rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (ak u neho nepôsobia, zamestnávateľ postupuje samostatne po...

Zákonník práce uvádza tri spôsoby dohodnutia pracovného času v pracovnej zmluve.

Prácu nadčas (jej formy, rozsah, obmedzenie) upravuje § 97 Zákonníka práce. 

Zamestnávateľ má za podmienok vymedzených v § 57 ZP právo vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. V súvislosti s pracovnou cestou je potrebné posúdiť, ktoré úseky pracovnej cesty sú pracovným časom a ktoré dobou odpočinku.

Kratší pracovný čas je rozsah týždenného pracovného času dohodnutý v menšom rozsahu (kratší) než ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa (je kratší ako zákonný, resp. skrátený pracovný čas).

V prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného času (§ 223 až § 228a ZP) sa na ne vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka práce a pravidlá pracovného času: definície pojmu pracovný čas a doba odpočinku: § 85 ods. 1 a 2 ZP, možnosť zame...