Vyhľadávanie v pracovnoprávnych vzťahoch
Pracovno-
právne
vzťahy
Pracovná cesta zamestnanca z hľadiska pracovného času a jeho evidencie
Kategória: Pracovný čas Autor/i: Mgr. Jana Sapáková, LL.M. Eur., Counsel, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o.
Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy § 43 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce môže byť určené konkrétnou adresou, mestom, resp. obcou alebo aj regiónom prípadne územím Slovenskej Republiky a dokonca aj územím viacerých štátov. Pri dohodnutí miesta výkonu práce je potrebné prihliadať na dohodnutý druh práce – nie je v súlade s právnymi predpismi pre zamestnancov v administratíve alebo v maloobchode dohodnúť ako miesto výkonu práce napr. Trnavský kraj. Naopak pre obchodného zástupcu alebo vedúceho zamestnanca, ktorý vedie viacero prevádzok je v poriadku široké dohodnutie miesta výkonu práce.
Pracovná cesta v Zákonníku práce
Podľa § 57 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom.“ V uvedenom ustanovení sa stretávame aj s pojmom „pravidelné pracovisko“.
Zákon o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) definuje pravidelné pracovisko ako miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Pri niektorých pracovných pozíciách je nevyhnutné, aby zamestnanec počas nevyhnutne potrebného obdobia vykonával prácu mimo svojho pravidelného pracoviska. Z hľadiska cestovných náhrad je preto potrebné dohodnúť pravidelné pracovisko.
Ďalej podľa § 57 Zákonníka práce súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu nie je potrebný, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce, alebo ak je možnosť vyslania na pracovnú cestu dohodnutá v pracovnej zmluve. Typickým príkladom bude obchodný zástupca alebo zamestnanec, ktorý sa v rámci poskytovania služieb zamestnávateľa stará o viacerých zákazníkov na rôznych miestach.
V praxi sa stretávame s tým, že takmer v každej pracovnej zmluve bez ohľadu na dohodnutý druh práce je ustanovenie, ktorým zamestnanec súhlasí s vyslaním na pracovnú cestu, bez dohodnutia si konkrétnejších detailov (napr. čas, miesto, trvanie a podobne). Takýto súhlas v pracovnej zmluve je daný teda všeobecne a vopred. Neznamená to však, že by bol neplatný. Z dohodnutého druhu práce nemusí úplne očividne vyplývať povinnosť cestovania – pracovnej cesty, ale môže nastať situácia, keď bude pracovná cesta potrebná a účelová. Napríklad zamestnávateľ sa zúčastňuje veľtrhu a potrebuje tam zamestnanca, ktorý predvádzaným produktom rozumie. Ide o veľtrh, ktorý sa uskutočňuje 1x za rok. Zamestnancovi nevyplývajú pracovné cesty priamo z povahy dohodnutého druhu práce, ale s vyslaním na pracovnú cestu súhlasil v pracovnej zmluve.
Na pracovnej ceste zamestnanec následne vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú ce
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie
