Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024

Rozhodnutie/právna veta: Pri počítaní skúšobnej doby určenej na mesiace nie je možné uplatniť pravidlo, že jej koniec pripadne na deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa doba (§ 37 Zákonníka práce) počíta. Doba určená na mesiace začína plynúť dňom, ktorým nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť.

Súdy sa zaoberali otázkou, na ktorý deň pripadá posledný deň dohodnutej skúšobnej doby v kontexte toho, či zamestnávateľ stihol urobiť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Poprad – sp. zn. 7Cpr/1/2018, na Krajskom súde v Prešove –  sp. zn. 18CoPr/2/2021 a o dovolaní rozhodoval Najvyšší súd – sp. zn. 6CdoPr/11/2023.

Z hľadiska pracovného práva je pri skúšobnej dobe východiskom § 45 Zákonníka práce, ktorý upravuje skúšobnú dobu.

Podľa § 45 ods. 1: „V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.“

Podľa § 45 ods. 3: „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.“

Rovnako je potrebné poukázať na to, že ide o „dobu“ a nie o „lehotu“ – v tomto prípade ju tak zákonodarca aj explicitne pomenoval, a teda nemalo by byť sporné, že ide o dobu a nejde o lehotu. Pojem doba, resp. jej pravidlá upravuje § 37 Zákonníka práce: „Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.“.

Pojem lehota, resp. jej pravidlá upravuje § 122 Občianskeho zákonníka a lehotu určenú podľa mesiacov upravuje § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Koniec lehoty určenej podľa ... mesiacov ...  pripadá na deň, ktorý sa ... číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.“

V prípade lehoty sa, na rozdiel od doby, posledný deň lehoty posúva – § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo svia