Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (5) Predbežné opatrenie a „jistota“

Poukazujeme na to, že podľa platnej právnej úpravy v ČR, každý (okrem výnimiek formulovaných v § 75b OSŘ), kto podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, je povinný najneskôr v rovnaký deň, kedy podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, zložiť „jistotu“ vo výške 10 000 Kč a vo veciach týkajúcich sa vzťahov medzi podnikateľmi vyplývajúcich z ich podnikateľskej činnosti vo výške 50 000 eur. V prípade, ak predseda senátu dospeje k záveru, že zložená „jistota“ zjavne nepostačuje na zaistenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla neodkladným opatrením, alebo že ide o opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý vo veci rovnakých účastníkov požaduje z obdobných dôvodov rovnakú alebo obdobnú predbežnú úpravu, vyzve navrhovateľa bezodkladne, aby do 3 dní zložil doplatok „jistoty“ vo výške, ktorú stanoví vzhľadom na okolnosti prípadu.^[1] Povinnosť zložiť jistotu nemá účastník, ktorý navrhuje vydanie predbežného opatrenia v pracovnej veci, vo veci ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti, vo veci výživného, ujmy na zdraví, alebo ak sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade ide o uplatnenie ochrannej funkcie právnej úpravy občianskeho súdneho konania v ČR vo vzťahu k zamestnancovi ako slabšej strane, resp. ďalším osobám, ktorá sa realizuje aj vo forme upustenia od povinnosti zložiť „jistotu“.

Slovenská právna úprava označuje predbežné opatrenia po rekodifikácii právnej úpravy civilného sporového konania ako neodkladné opatrenia. V tomto ohľade neupravuje zloženie žiadnej finančnej istoty alebo kaucie na náhradu budúcej možnej škody, ktorá by mohla vzniknúť subjektu alebo osobe, voči ktorej sa nariaďuje neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti poukazujeme na § 340 CSP, ktorý rieši otázku náhrady škody a inej ujmy v prípade vydaných neodkladných opatrení. Konkrétne spomenuté ustanovenie hovorí, že ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Výnimka z uplatnenia povinnosti na náhradu škody je len v prípade, že ide o neodkladné opatrenie ukladajúce povinnosť nevstupovať do domu alebo bytu, kde sa nachádza osoba, voči ktorej je povinná osoba dôvodne podozrivá z násilia.^[2]<