Manažérske prístupy k riešeniu spôsobu riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Systémové riadenie BOZP pozostáva predovšetkým z nasledujúcich manažérskych funkcií:

Spôsob systémového riadenia BOZP býva pre každého zamestnávateľa jedinečný, avšak nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi.

Pre zvládanie praktickej realizácie opatrení v oblasti BOZP je nutné, aby manažment tak vrcholový, ako aj na nižších stupňoch riadenia sústavne prijímal riadiace rozhodnutia. Ide o riešenie rozhodovacieho problému spočívajúceho v realizácii voľby, t.j. prijatie jedného variantu z ponúkaného množstva možností. Rozhodovanie nie je jednoduché, keďže problematika BOZP zahrňuje znalosti a zručnosti z celej rady vedných disciplín, BOZP má interdisciplinárny charakter.

Aby manažment prijímal správne rozhodnutia v oblasti BOZP potrebuje k tomu odborné zázemie. Ako poradca v oblasti BOZP je vhodný bezpečnostný technik s platným osvedčením podľa zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"). Jeho postavenie poradcu BOZP mu vyplýva priamo z funkcie, avšak uznanie a dôveru vrcholového manažmentu si môže získať až svojím odborným pôsobením a profesionálnym prístupom.

Jednou zo základných disciplín, ktorá výrazným spôsobom upravuje problematiku BOZP, je právo, a to predovšetkým právo pracovné. Právne predpisy na zaistenie BOZP ustanovujú zamestnávateľom spravidla všeobecné a minimálne požiadavky na zaistenie BOZP zamestnancov. Podrobnejšiu a hlavne konkrétnejšiu úpravu zohľadňujúcu miestne podmienky konkrétneho zamestnávateľa vrátane spôsobu riadenia BOZP, zamestnávateľ realizuje vo vnútorných riadiacich aktoch.

Neodmysliteľným odborom, ktorý je v popredí BOZP, je manažment rizík (risk manažment) a tiež strategický manažment, t.j. manažérska disciplína zahrňujúca strategické (riadiace) postupy. Dôležitým predpokladom zodpovedného rozhodovania je manažérska znalosť v oblasti financií. Táto je nutná pri obstarávaní finančných zdrojov pre oblasť BOZP, ako aj pri vyhodnocovaní nákladov a strát spojených z BOZP. Finančná znalosť značne prispieva k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti riadenia BOZP. V súčasnosti je BOZP konfrontovaná rýchlym technologickým pokrokom, ktorý nastoľuje potrebu nových prístupov v oblasti rizikového manažmentu a implementáciu nových požiadaviek vyplývajúcich zo štandardov EÚ a medzinárodných štandardov.

Bez ohľadu na to, aký spôsob riadenia BOZP zamestnávateľ praktizuje, k zlepšeniu úrovne riadenia BOZP napomáha, ak si vytvorí a zavedie katalóg merateľných indikátorov efektivity bezpečnostného manažmentu. K jeho vytvoreniu je nutné mať k dispozícii informačný systém obsahujúci množstvo dát s merateľnými indikátormi, ktoré charakterizujú úroveň BOZP. Typickými zvolenými indikátormi sú napríklad merateľné indikátory pracovného prostredia, indikátory potenciálnych rizikových situácií vyplývajúcich z charakteru vykonávaných prác, indikátory plnenia pracovných podmienok ustanovených najmä v Zákonníku práce, v kolektívnej zmluve a pod., ďalej indikátory vybavenia pracovísk, indikátory plnenia plánu údržby a opráv zariadení, indikátory plnenia plánov kontrol BOZP, indikátor sledujúci finančnú čiastku vynakladanú na oblasť BOZP a pod.

Obvyklé manažérske prístupy k BOZP možno charakterizovať podľa zatriedenia do jedného z piatych stupňov prístupu k BOZP. Prvý prístup, tzv. naivný, je charakterizovaný nízkou mierou pripravenosti na riešenie úloh v oblasti BOZP. Manažment rieši len nevyhnutné minimum problematiky BOZP, aj to len po vzniknutých pracovných úrazoch alebo prevádzkových nehodách. Druhý prístup - reaktívny, charakterizuje postupy manažmentu, ktorý je nútený učiť sa z výrazne sa prejavujúcich svojich chýb v riadení BOZP a využíva len formalizované metódy, procesy a postupy pre riadenie situácií a rizík v oblasti BOZP. Tretí prístup - štandardný, je charakterizovaný ako postup, pri ktorom sa manažment učí zo svojich chýb, a využíva štandardné metódy (dané platnou legislatívou BOZP, osvedčenou správnou praxou a pod.) so zámerom vyhnúť sa opakovaniu vzniknutých problémov v BOZP. Štvrtý manažérsky prístup - proaktívny, t.j. zaručujúci napredovanie v oblasti BOZP. Tento je charakteristický tým, že manažment sa kontinuálne zaoberá BOZP, analyzuje a hodnotí jej výkonnosť a zodpovedajúcim spôsobom sa snaží eliminovať, resp. znižovať riziká. Piaty manažérsky prístup je prístup trvalo zabezpečujúci zlepšovanie úrovne BOZP. Tento stupeň je charakterizovaný tým, že pri jeho uplatňovaní sa kontinuálne zavádzajú vlastné postupy a metódy riadenia BOZP na základe vlastných rozhodnutí, avšak musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi. Príkladom tohto prístupu je, že manažment príjme a zavedie systémové riadenie BOZP. V oblasti risk manažmentu sa v rámci tohto prístupu vytvoria a zavedú procesy k priebežnému a proaktívnemu zisťovaniu nebezpečenstiev, ktoré je základom pre vyhodnotenie a posúdenie pracovných rizík a pre plánovanie a realizáciu opatrení na ich odstránenie (elimináciu), resp. ich zníženie na minimum.