Manažérske prístupy k riešeniu spôsobu riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (2.)

V súčasnosti sa nazerá na BOZP z dvoch pohľadov, ktoré sa napĺňajú súčasne. Podľa prvého ako naplnenie právnych požiadaviek daných záväznými predpismi na zaistenie BOZP. Z pohľadu druhého sa chápe BOZP manažérsky, t.j. ako naplnenie risk manažmentu pri zaisťovaní BOZP. Ide o oblasť riadenia pracovných rizík. Je na zamestnávateľovi, aký spôsob riadenia pracovných rizík, teda risk manažmentu, si zvolí. Jedným zo spôsobov riadenia rizík je ich riešenie v rámci systémového riadenia BOZP podľa požiadaviek normy STN ISO 45001, ktorých dodržiavanie je dobrovoľné. Riadenie BOZP v súlade s požiadavkami tejto normy býva voľbou pre toho zamestnávateľa, ktorého cieľom je dosiahnuť a udržiavať nadštandardnú úroveň BOZP. Zamestnávatelia, pre ktorých je uplatňovanie náročných požiadaviek tejto systémovej normy nereálne, spravidla praktizujú operatívny prístup, pri ktorom ide o nesústavné riešenie BOZP podľa momentálnych potrieb alebo riešenia , t.j. len následne po výskyte nepriaznivej udalosti.

Risk manažment u zamestnávateľa rieši pracovné riziká, ktoré vznikajú pri výkone každej pracovnej činnosti. Otázkou je len miera, resp. stupeň závažnosti týchto rizík. Práve riadenie rizík dáva na to odpoveď. Riziko v oblasti BOZP je definované ako kombinácia pravdepodobnosti výskytu nebezpečnej udalosti súvisiacej s prácou (napríklad úrazu) alebo vystavenie (expozícia) osoby faktorom pracovného prostredia a závažnosť úrazu a poškodenia zdravia. V prípade pracovného rizika ide o kvalifikovaný odhad vykonaný na konkrétnom pracovisku a zohľadňujúci na ňom existujúce podmienky. Riziko musí byť zisťované vždy na konkrétnom pracovisku, nie všeobecne, lebo aj prijaté opatrenia na jeho riešenie sú adresné pre konkrétne pracovisko.

Zamestnávateľom všeobecné povinnosti ohľadom pracovných rizík ukladá § 6 ods.1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP"). Zamestnávateľ je podľa tohto ustanovenia povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Aby mal zamestnávateľ pracovné riziká pod kontrolou, musia byť v rámci risk manažmentu riadené. Bez ohľadu na zvolený spôsob riadenia rizík, toto v prvom kroku pozostáva zo zisťovania nebezpečenstiev. To v sebe zahrňuje ich identifikáciu a odhad z toho vyplývajúcich rizík, to znamená analýzu početnosti a analýzu následkov. Po identifikácii nasleduje proces vyhodnocovania rizík. Zisťovanie (vyhľadávanie) rizík spolu s ich vyhodnocovaním je posúdením rizík, po ktorom nasleduje prijatie opatrení na ich odstránenie (elimináciu), a pokiaľ to nie je možné, zníženie ich vplyvu na prijateľnú mieru tak, aby neboli v rozpore so záväznými predpismi na zaistenie BOZP. Proces riadenia rizík končí realizáciou prijatých opatrení z dôvodu ich odstránenia, resp. zníženia na prijateľnú mieru.

Dôležitým aspektom riadenia rizík je, že nerieši len negatívne aspekty pracovných procesov (napríklad pracovné úrazy a pod.), ale aj ich predchádzanie, t.j. prevenciu a okrem toho sa zameriava aj na ľudský faktor a na kultúru BOZP. Prevencia rizík plní ochrannú funkciu, pomocou ktorej môžeme predísť škodám na zdraví zamestnancov (pracovné úrazy, choroby z povolania a pod.) a škodám na majetku zamestnávateľa, a z toho dôvodu je jedným z hlavných cieľov BOZP.

Prevenciou rizík sa rozumejú všetky opatrenia vyplývajúce z predpisov na zaistenie BOZP a tiež opatrenia zamestnávateľa, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám, odstraňovať ich, resp. čo najviac minimalizovať ich vplyv. Pri prijímaní a vykonávaní opatrení k prevencii rizík je nutné vychádzať zo všeobecných preventívnych zásad, ktorými sa rozumie:

Riadenie rizík pri práci právne predpisy neupravujú, neustanovujú spôsob jeho vykonávania a nepredpisujú metódy zisťovania nebezpečenstiev a posudzovania rizík v oblasti BOZP. Zákon o BOZP rámcovo ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný zriadiť bezpečnostnotechnickú službu (vykonávanú spravidla bezpečnos