Ako dohodnúť pracovný čas v pracovnej zmluve

Spôsoby dohodnutia pracovného času v pracovnej zmluve podľa Zákonníka práce

1. Výslovné dohodnutie pracovného času v pracovnej zmluve

Príklad:

„Pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne v priemere.“

„Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne v priemere.“

Použitie slova „najviac“ neznamená dohodnutie kratšieho pracovného času podľa § 49 ZP alebo možnosť zamestnávateľa určovať výkon práce od 0 hodín do 40 hodín týždenne, ale len rámec napr. na skrátenie pracovného času podľa § 85 ods. 5 ZP pri zaraďovaní do pracovných zmien.

Hoci uvedené možno uviesť v pracovnej zmluve aj iným spôsobom, napr. vyjadrením cez pracovné zmeny – pracovné zmeny sú v pondelok až piatok od 8.00 h do 16.00 h (s prestávkou v práci 30 minút), podľa § 43 ods. 2 ZP sa má dohodnúť dĺžka pracovného času, nie jeho organizácia.

Príklad:

Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodol v pracovnej zmluve, že pracovný čas zamestnanca bude 40 hodín týždenne. Následne zamestnancovi nerovnomerne rozvrhol pracovný čas tak, že v niektoré týždne odpracuje 3 zmeny po 11 hodín, v niektoré týždne 5 zmien po 11 hodín (