Pracovná pohotovosť

Z hľadiska Zákonníka práce sa stále vychádza z pojmov neaktívna pracovná pohotovosť, t. j. zamestnanec je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva (na pracovisku je to súčasť pracovného času, mimo pracoviska je to doba odpočinku), a aktívna pracovná pohotovosť – zamestnanec prácu vykonáva (je to práca nadčas).

Určenie pracovnej pohotovosti

Zákonník práce upravuje aj otázku možnosti nariadenia a dohodnutia pracovnej pohotovosti len v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh, napr. lekár (v prípade potreby bude aktivovaný na vykonanie zákroku), zásahová služba (v prípade pohotovosti vykoná zásah, napr. vyslobodenie osoby uväznenej vo výťahu). Nevyhnutná úloha nie je celoročné nasadenie zamestnanca, výkon každodenných úloh zamestnanca, ktoré je možné zabezpečiť v riadnom pracovnom čase zamestnanca, pravidelné práce, ak nejde o nevyhnutné úlohy.

Pracovnú pohotovosť možno nariadiť alebo dohodnúť len na druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.

Pracovná pohotovosť by nebola možná tam, kde už nemožno vykonávať prácu nadčas (napr. z hľadiska rozsahu).

Príklad:

Zamestnanec zodpovedný za servisné zásahy je v pohotovosti počas soboty od 8.00 h do 16.00 h. V prípade vykonania zásahu – ide o prácu nadčas – je narušený nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni (a teda aplikuje sa aj pravidlo podľa § 97 ods. 5 ZP). V tomto ohľade však zamestnávateľ nie je povinný z dôvodu práce nadčas zamestnancovi poskytnúť náhradný odpočinok. Zároveň ak ide o pohotovosť na pracovisku, táto sa považuje za pracovný čas, a teda nejde vôbec o odpočinok zamestnanca, v tomto prípade sa musí dodržať minimum podľa § 93 ZP.

Príklad:

Určený pracovný čas je pondelok – piatok od 6.00 h do 14.00 h. Zamestnancovi sa určí pracovná pohotovosť v pondelok a utorok od 14.00 h do 16.00 h (napr. keby niekto nenastúpil na výkon práce z druhej pracovnej zmeny, aby zamestnávateľ mal čas zohnať náhradu). V danom prípade ide o určenie pracovnej pohotovosti mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas. Ak sa vykonáva na pracovisku, počíta sa ako pracovný čas.

Pracovná pohotovosť na pracovisku

Pojem „pracovisko“ Zákonník práce nevymedzuje. Pracovná pohotovosť nie je viazaná na miesto výkonu práce, ale na pracovisko (a na miesto mimo pracoviska). Pracoviskom na účely pracovnej pohotovosti: miesto/miesta, ktorými zamestnávateľ disponuje – napr. objekt zamestnávateľa, stavba (a to nielen v majetkovom zmysle slova) vo vzťahu k možnosti ukladať zamestnancovi pracovné úlohy (zamestnávateľ nemôže zamestnancovi ukladať pracovné úlohy na pracovisku, ktoré je mimo rozsahu miesta výkonu práce. Pracovná pohotovosť tak môže byť len na miestach, ktoré nie sú takými pracoviskami a  ktorých zamestnávateľ nezasahuje do súkromia zamestnanca, iba ho v dobe jeho odpočinku obmedzuje, aby bol pripravený k prípadnému výkonu práce. Navyše (pozri v texte nižšie) v zmysle definície pracovnej pohotovosti podľa § 96 ZP pracovná pohotovosť sa vykonáva na dohodnutom mieste.

Nariadenie pracovnej pohotovosti zaväzuje zamestnanca:

1. Zdržiavať sa na určitom (Zákonník práce ustanovuje, že „dohodnutom“) mieste (napríklad v mieste bydliska – doma v Bratislave).

Zákonník práce upravuje „nariadenú pracovnú pohotovosť“ (jednostranne), ale na „dohodnutom mieste“ – (dohoda so zamestnancom) – v tomto prípade ide de facto skôr o prikázané miesto, zamestnávateľ však nemôže dohodnúť akékoľvek miesto pohotovosti, ale musí tu byť väzba s pracovnou zmluvou – môže dohodnúť zdržiavanie sa na pracovisku (v mieste výkonu práce), ale aj na mieste určenom počas pracovnej cesty – napr. čakajúci vodič mimo pracovnej zmeny. Pri pracovnej pohotovosti mimo pracoviska môže byť dohodnuté miesto napr. domácnosť zamestnanca (v bydlisku), a to v mieste v časovej dostupnosti od pracoviska, aby sa zamestnanec dokázal dostaviť na zavolanie.

Príklad:

Zamestnanci majú miesto výkonu práce, ktorým je sídlo zamestná­vateľa.