Pracovný čas a jeho rozvrhnutie

O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (Poznámka: Pojem zástupca zamestnancov je ustanovený v § 11a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Zástupcami zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník). Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne, t. j. rozhodne o rovnomernom rozvrhnutí pracovného času sám a oboznámi s rozvrhnutím svojich zamestnancov (napr. formou pracovného poriadku). Základnými pravidlami pre rovnomerné rozvrhnutie pracovného času sú:

●   pracovný čas (určený) v jednotlivých dňoch nepresiahne 9 hodín,

●   rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne 3 hodiny a

●   týždenný pracovný čas sa v zásade rozvrhuje na 5 pracovných dní v týždni a dva dni nepretržitého odpočinku v týždni; Pojem „v zásade“ znamená, že pravidlom je rozvrhovanie práce na päť pracovných dní v týždni (pondelok až piatok), ale možná je aj výnimka, keď sa pracuje (napr. vzhľadom na povahu práce pri prevádzke) aj v sobotu alebo sa pracuje v nedeľu až piatok.

Za pracovné dni zamestnanca sa považujú tie dni, na ktoré zamestnávateľ po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času určí zamestnancovi pracovnú zmenu. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v určitom období, najviac 4-týždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.

V pracovnej zmluve má zamestnanec ustanovený pracovný čas v dĺžke 40 hodín týždenne. Pracuje v jednozmennej prevádzke, pravidelne od pondelka do piatka. Výnimočne vypomôže aj na inej pracovnej zmene (na inej prevádzke). Aký je jeho určený týždenný pracovný čas? Aký je mesačný fond pracovného času, ktorý má zamestnanec odpracovať?

Zamestnanec má rozvrhnutý ustanovený pracovný čas tak, že pravidelne od pondelka do piatka vykonáva prácu len v jednej pracovnej zmene. Rozvrh jeho pracovných zmien je nasledovný:

Pracovný čas 40 hodín týždenne je rozvrhnutý rovnomerne, nakoľko zamestnanec pracuje 5 dní v týždni, pracovný čas (určený) v jednotlivých dňoch nepresiahne 9 hodín a dĺžka jeho určeného pracovného času sa každý týždeň rovná presnej dĺžke ustanoveného pracovného času na pracovisku. Mesačný fond pracovného času predstavuje pri počte 20 pracovných dní (pracovných zmien) v mesiaci 160 hodín (20 dní x 8 hodín).

- - - 

V pracovnej zmluve má zamestnanec ustanovený pracovný čas v dĺžke 40 hodín týždenne. Pracuje v jednozmennej prevádzke a na základe rozvrhu pracuje od pondelka do soboty. Ide o rovnomerné alebo nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času?

Ide o rovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Jedným z troch pravidiel, ktoré musia byť splnené súčasne pre rovnomerné rozvrhnutie pracovného času je, že rozvrhovanie práce je v zásade na päť pracovných dní v týždni (pondelok až piatok). Slovo „v zásade“ znamená, že možná je aj výnimka, keď sa pracuje (napr. vzhľadom na povahu práce/prevádzky) aj v sobotu alebo sa pracuje v nedeľu až piatok.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne možno dvoma spôsobmi. Buď sa rozvrhuje pracovný čas:

●   na kratšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť 4 mesiace (§ 87 ods. 1 Zákonníka práce), pričom toto obdobie sa môže neobmedzene opakovať a priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas, alebo

●   na dlhšie obdobie, najviac však na obdobie 12 mesiacov (§ 87 ods. 2 Zákonníka práce); na obdobie dlhšie ako štyri mesiace môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len vtedy, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce (o aké činnosti ide, súčasná právna úprava nedefinuje, môže ísť napr. o činnosti v poľnohospodárstve, v stavebníctve). Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na kratšie obdobie, teda na obdobie najviac 4 mesiacov, môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom.

Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľ nemôže konať/rozhodnúť samostatne. To znamená, že u v praxi môžu nastať tieto situácie:

●   zamestnávateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov a ktorý sa s nimi dohodol, môže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov (dĺžka vyrovnávacieho obdobia sa dohodne so zástupcami zamestnancov); ak je vyrovnávacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov, platí dĺžka dohodnutá so zástupcami zamestnancov,

●   zamestnávateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov a ktorý sa s nimi nedohodol, nemôže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov; môže postupovať podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. dohodnúť (so zamestnancom alebo