Dovolenka a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas

Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny. V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny. Ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien, je potrebné brať do úvahy priemernú hodinovú dĺžku pracovnej zmeny.

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov). Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Keď sa tento počet dní vynásobí počtom týždňov dovolenky (4, resp. 5 týždňami podľa toho, aký vek má zamestnanec), zistí sa, na akú ročnú výmeru dovolenky má zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom nárok.

V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky. Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný. Popis oboch spôsobov uvádzame nižšie.

„Neprepočítaná“ výmera dovolenky

Pri určení „neprepočítanej“ výmery dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.  Tento spôsob určovania výmery dovolenky je vhodné uplatňovať aj na prevádzkach, na ktorých majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien.

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú výmeru dovolenky má nárok? Aký bude zostatok jeho dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?

Vzhľadom na vek má zamestnanec nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny. Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5). Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa  (20 – 1,53). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j. za taký počet hodín, ktoré z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval.

Na porovnanie uvádzame, že ak by zamestnanec s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (rozvrh zmien na 5 dní v týždni), ktorého dĺžka pracovnej zmeny je 7,5 hodiny, čerpal jeden deň dovolenky, z ročnej výmery dovolenky sa mu odpočíta jeden deň dovolenky (20 – 1 = 19 dní) a náhrada mzdy za čerpanú dovolenku bude poskytnutá za 7,5 hodiny.

„Prepočítaná“ výmera dovolenky

Pri určení výmery „prepočítanej“ dovolenky vychádza zamestnávateľ z priemerného počtu pracovných dní pripadajúcich na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca). Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však ku kráteniu dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky, pretože zamestnanec nemá na každý týždeň naplánovaný rovnaký počet pracovných dní (pracovných zmien): v jednom týždni má odpracovať 3 pracovné zmeny, v inom týždni 4 pracovné zmeny. K tomu, aby zamestnávateľ určil, koľko dní dovolenky predstavuje týždeň tohto zamestnanca, musí určiť koľko dní (pracovných zmien) zamestnanec v priemere odpracuje za týždeň. Je totiž rozdiel, ak jeden zamestnanec pravidelne odpracuje päť dní v týždni (jeho týždeň dovolenky má 5 dní, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 20 dní, príp. 25 dní) a iný zamestnanec odpracuje v priemere 3,5 dňa v týždni (jeho týždeň dovolenky má 3,5 dňa, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 14 dní, príp. 17,5 dňa). Pri výpočte prepočítanej dovolenky postupujeme v nasledujúcich krokoch:

1. určíme koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň, t. j. zistíme priemerný počet pracovných zmien zamestnanca, ktoré podľa rozvrhu jeho pracovných zmien, pripadajú v kalendárnom roku na jeden týždeň;
2. určíme základnú výmeru dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok podľa dosiahnutého veku, t. j. 4 týždne, ak ešte nedosiahol 33 rokov veku, príp. 5 týždňov, ak už dosiahol 33 rokov veku;
3. určíme ročnú prepočítanú výmeru dovolenky, t. j. priemerný počet pracovných zmien zamestnanca pripadajúcich na jeden týždeň (bod 1) vynásobíme počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa veku (bod 2).

Jeden deň (prepočítanej) dovolenky predstavuje dobu, ktorá predstavuje dĺžku pracovnej zmeny zamestnanca, ktorú mal zamestnanec v konkrétny deň odpracovať (prípadne doba, ktorá zodpovedá priemernej hodinovej dĺžke pracovnej zmeny, ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien). Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa vychádza vždy z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.

Tento spôsob určovania „prepočítanej“ výmery dovolenky je vhodné uplatňovať na prevádzkach, na ktorých majú zamestnanci vymedzenú rovnakú dĺžku pracovnej zmeny.

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú „prepočítanú“ výmeru dovolenky má zamestnanec nárok? Aký bude zostatok dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)? Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien.

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, kde je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, t. j. počet pracovných dní (pracovných zmien) je v jednotlivých týždňoch rozdielny. Pri určení ročnej výmery dovolenky je potrebné postupovať nasledujúco:

1. Určíme, koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky, je potrebné zistiť, koľko pracovných dní pripadá podľa rozvrhu pracovných zmien na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Priemerný počet pracovných dní (pracovných zmien) vypočítame ako podiel počtu pracovných zmien (bez nadčasov), ktoré má zamestnanec naplánované v kalendárnom roku podľa rozpisu pracovných zmien, a priemerného počtu týždňov pripadajúcich na kalendárny rok, t. j. podľa vzorca: Z = X : Y

Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň

X = počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok)

Y = počet týždňov v kalendárnom roku; ide o konštantu, ktorá má hodnotu 52,1785 a predstavuje priemerný počet týždňov pripadajúcich na príslušný kalendárny rok;  vypočíta sa ako podiel priemerného počtu kalendárnych dní v roku a počtu kalendárnych dní v týždni (365,25 : 7)

Podľa zadania údajov v príklade má zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušnom roku 171 pracovných zmien. Počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ~  zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny (Poznámka: súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť zaokrúhľovanie v internom predpise zamestnávateľa).

2. Určíme výmeru „prepočítanej dovolenky“, na ktorú má zamestnanec nárok

Počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v príslušnom kalendárnom roku, vypočítame ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a počtu týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce, na ktorú má zamestnanec nárok v závislosti od dosiahnutého veku. Počet dní dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, sa určí podľa vzorca: N = Z . V

N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok

V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca)

Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa (Poznámka: V príklade bolo uplatnené zaokrúhľovanie nahor, avšak pre úplnosť treba uviesť, že ani v tomto prípade súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodne upraviť tento postup v internom predpise zamestnávateľa).

3. Záver

Keďže zamestnanec si čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa  (13,5 - 1). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j. za taký počet hodín, ktoré zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval.

Ak zamestnávateľ uplatňuje dovolenku v „neprepočítanej“ výmere, za jeden deň dovolenky sa považuje doba, ktorá sa rovná dĺžke pracovnej zmeny odvodenej od pracovného času zamestnanca dohodnutého v pracovnej zmluve, kedy sa aplikuje pravidlo vyplývajúce z § 144a ods. 4 ZP: „Zamestnanec sa posudzuje akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni". Pri neodpracovaní jednej pracovnej zmeny sa z nároku na dovolenku odpočíta dovolenka v rozsahu, ktorý sa vypočíta ako podiel skutočnej dĺžky pracovnej zmeny v hodinách (napr. 6,5 h alebo 11,5 h) a dĺžkou pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.

Príklad: U zamestnávateľa je ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne, ktorý je rozvrhnutý rovnomerne tak, že zamestnankyňa (24 rokov) má raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli. Ako postupovať pri výpočte dovolenky? Zamestnankyňa (predavačka) pracuje (od pondelka do piatka 7 hodín a v sobotu 5 hodín). V akej výške jej zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy, ak bude čerpať jeden deň dovolenky?

Ak zamestnávateľ uplatní dovolenku v „neprepočítanej“ výmere“ (20 dní), a zamestnankyňa bude čerpať dovolenku počas jednej pracovnej zmeny, z nároku na dovolenku (20 dní), sa jej odpočíta pri 7-hodinovej  pracovnej zmene 0,875 dňa dovolenky (7:8) a pri 5-hodinovej pracovnej zmene 0,625 dňa dovolenky (5:8).

Ak zamestnávateľ uplatní dovolenku v „prepočítanej“ výmere“, jej výmera sa určí takto: nárok na dovolenku (20 dní) x priemerný denný úväzok podľa pracovnej zmluvy (8 hodín) podelené o (priemernú) dĺžku pracovnej zmeny (6 h), t. j. [(20 dní x 8 h) : 6 h] = 26,67 dňa. Pri čerpaní dovolenky počas 7-hodinovej pracovnej zmeny sa potom z nároku dovolenky odpočíta 1,16 dňa dovolenky (7:6) a pri čerpaní dovolenky počas 5-hodinovej pracovnej zmeny sa z nároku dovolenky odpočíta 0,83 dňa dovolenky (5:6). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu za 7 hodín alebo 5 hodín.

V prípade, že zamestnanec bude čerpať dovolenku celý týždeň, je vhodné požiadať o schválenie dovolenky nielen na tie dni, ktoré sú jeho pracovnými dňami, t.j. dni, kedy má naplánované pracovné zmeny, ale aj na nepracovné dni, t. j. dni, kedy pracovné zmeny naplánované nemá. Ak by zamestnanec požiadal o schválenie dovolenky len na pracovné dni, zamestnávateľ by mu mohol (výnimočne) nariadiť výkon práce nadčas (ktoré by mohli pripadnúť na nepracovné dni dovolenky, príp. na nepretržitý odpočinok v týždni). Súčasná právna úprava spôsob a formu schvaľovania dovolenky neupravuje. Aby sa pri čerpaní dovolenky v praxi zabránilo nedorozumeniam medzi zamestnancom a zamestnávateľom, je vhodné, aby mal zamestnávateľ internú smernicu o dovolenke, v ktorej upraví proces plánovania, schvaľovania, čerpania a zaokrúhľovania nároku na dovolenku.

Ak má teda zamestnanec podľa rozpisu zmien naplánovanú pracovnú zmenu na pondelok (denná zmena), na utorok (nočná zmena), v stredu a vo štvrtok má voľno, na piatok (denná zmena), na sobotu (nočná zmena), v nedeľu má voľno, a chce čerpať dovolenku celý kalendárny týždeň, je vhodné vypísať si dovolenkový lístok na všetky dni od pondelka do nedele. Zamestnávateľ mu však za dobu čerpania dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku len za pracovné dni dovolenky, t. j. za dni, kedy mal naplánované zmeny, ktoré z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval.