Priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas

Priemerný“ = v určitej dobe (v praxi sa používajú pojmy rozvrhové obdobie, referenčné obdobie, vyrovnávacie obdobie) sa môže vyrovnávať a výsledok (v rámci týždňa ako 7 po sebe idúcich dní) v priemere nepresiahne zákonné maximum.

Okrem priemeru podľa § 85 ods. 5 až 7 ZP – na týždeň v § 85 ods. 9 ZP sa upravuje aj priemer pracovného času vrátane práce nadčas, ktorý nesmie prekročiť 48 hodín. K priemeru týždennej práce nadčas pozri § 97 ods. 6 ZP.

Príklad:

Jeden týždeň zamestnanec pracuje 50 hodín a druhý týždeň 46 hodín vrátane práce nadčas, t. j. priemer je 48 hodín. Priemer sa sleduje za týždne idúce po sebe, napr. ak ide o kalendárne týždne 40. – 43. týždeň.

Rozsah pracovného času na rozvrhnutie

Rozvrhuje sa pracovný čas (nie nadčas), a to v rozsahu maximálneho týždenného pracovného času. Smernica 2003/88/ES rieši aj otázku nezohľadnenia času platenej ročnej dovolenky a času dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa čl. 16 uvedenej smernice (Referenčné obdobia)

„Členské štáty môžu ustanoviť:

a) pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas odpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní;

b) pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.

Doby platenej ročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru neutrálne;

c) pre uplatňovanie článku 8 (dĺžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo definované kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

Ak minimálny 24-hodinový čas týždenného odpočinku, vyžadovaný podľa článku 5, spadá do tohto referenčného obdobia, nie je zahrnutý do výpočtu priemeru.“

Sčítavanie pracovného času

a) u viacerých zamestnávateľov

Sčítavanie