Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovný čas

Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú ustanovenia o rozvrhovaní pracovného času podľa § 86 až § 90 ZP. V prípade dohôd sa ani nepoužíva spojenie „pracovná zmena“, pojem „rozvrh“ a pod. Organizácia pracovného času je dohodnutá priamo v dohode alebo je založená na konkrétnej potrebe (ad hoc) s tým, že sa musia dodržať limity ustanovené zákonom.

Dohodnutie rozsahu pracovného času a prideľovanie práce na dohodu

Medzi povinnosťami zamestnávateľa vymedzenými v § 224 ZP nie je obdobná povinnosť, ako je v § 47 ods. 1 písm. a) ZP (ten sa na dohody neaplikuje) („zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy“). Na druhej strane výpočet je demonštratívny „najmä“. Uvedené má následky v tom zmysle, že v prípade, ak zamestnávateľ neprideľuje prácu a zamestnanec nevykonáva prácu, nemožno uplatniť ustanovenia o prestoji a prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, a teda priznať náhradu mzdy (v tomto prípade náhradu odmeny) (pozri NS ČR 21 Cdo 2163/2004, R 27/1980).

Vyvstáva však otázka, aký zmysel má uzatvorenie dohody so zamestnancom, ak tu nie je žiadna garancia pridelenia práce? V tejto súvislosti bude rozhodujúci aj text dohody. Ak sa zamestnávateľ zaväzuje prideľovať prácu v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, nie je viazaný žiadnym fondom pracovného času.

Ak je však dohoda uzatvorená tak, že „pracovný čas je 10 hodín týždenne“, naskytá sa logická otázka, ak je zamestnanec zavolaný na výkon práce, musí alebo nemusí prísť pracovať? Ak je odpoveď kladná, t. j. že musí prísť pracovať, je to aj odpoveď na to, či zamestnávateľ musí takúto prácu prideľovať (ak neprideľuje, môže sa objaviť otázka náhrady škody). Pravidlo „zmluvy sa majú dodržiavať“ platí totiž bez ohľadu, či je alebo nie je priama povinnosť prideľovať prácu zapísaná v zákone (povinnosť prideľovať prácu teda závisí aj od obsahu dohody).

Evidencia pracovného času a evidencie práce

Dohoda o vykonaní práce a pracovný čas

V prípade dohody o vykonaní práce (§ 226 ZP) ide o prácu vymedzenú výsledkom (konkrétne a určito), t. j. tým, čo sa má dosiahnuť – má ísť o jeden výsledok, ktorý môže pozostávať aj z určitých nadväzujúcich krokov – napr. natretie plotu, vypratanie priestorov. Dohodu o vykonaní práce nemožno dohodnúť v prípade druhovo určených prác (napr. pravidelné upratovanie priestorov v sobotu).

Z hľadiska pracovného času je dôležité, že v dohode o vykonaní práce je jednou z podstatných náležitostí doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať – dôležité je teda určenie, kedy výkon práce začne (napr. 1. januára) a dokedy sa práca má skončiť (napr. 1