Predpoklady vyvodenia právnej zodpovednosti v pracovnom práve

Preventívny aspekt pracovnoprávnej zodpovednosti

Pracovnoprávna zodpovednosť má podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) aj preventívny a nielen sankčný aspekt. V rámci uvedeného preventívneho aspektu pracovnoprávnej zodpovednosti vyvstávajú pre zamestnanca, a aj zamestnávateľa určité právne povinnosti, ktoré zabraňujú vzniku protiprávneho následku, ktorý by mohol vzniknúť.

Tak napríklad podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Pokiaľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.      

Príklad č. 1:

Pri odchode z pracoviska zamestnávateľ kontroloval osobné veci svojich zamestnancov. Svoje konanie odôvodnil bezpečnostnými opatreniami, a to v záujme zachovania bezpečnosti práce. Odvolával sa pritom na pracovný poriadok, ktorý bol u neho v platnosti. Podľa názoru zamestnancov však išlo o neoprávnený zásah do ich práv a právom chránených záujmov v danom prípade. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Podľa § 177 ods. 2 Zákonníka práce na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.

V kontexte uvedeného musia byť pri výkone takýchto kontrol rešpektované osobnostné práva zamestnancov ustanovené v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a nesmú byť vykonávané ponižujúcim spôsobom.

Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.

Taktiež podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnanec povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Príklad č. 2:

Pri výkone závislej práce vo výrobných priestoroch si zamestnanec všimol, že dochádza k prehrievaniu stroja a je teda vysoké riziko, že dôjde k požiaru na pracovisku. Pretože išlo len o hrozbu vzniku požiaru, zamestnanec sa spoliehal, že k nemu reálne nedôjde, a preto nevykonal aktivity smerujúce k ochladzovaniu stroja, hoci tak bez svojho ohrozenia mohol urobiť; spoliehal sa totiž, že k požiaru nedôjde v danom prípade. Pritom ale k požiaru reálne došlo a taktiež aj ku škode na majetku zamestnávateľa a ujme na zdraví zamestnanca. Zamestnávateľ požadoval od zamestnanca, ktorý nezakročil, náhradu škody a ujmy, ktorá vznikla. Zamestnanec uvedené náhrady ujmy a škody odmietol poskytnúť s odôvodnením, že keď mal možnosť zakročiť, išlo len o hrozbu vzniku požiaru, a tento ešte vtedy reálne nevznikol, teda nie je možné byť ani zodpovedný. Uvedený názor zamestnanca bol správny?        

V prípade zamestnanca ustanovuje v § 178 ods. 2 Zákonník práce zakročovaciu právnu povinnosť, na základe ktorej, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Pokiaľ je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Uvedenú povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti, alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Pokiaľ zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.  

Pokiaľ dôjde k porušeniu uvedenej zakročovacej právnej povinnosti zamestnancom, v dôsledku čoho vznikla zamestnávateľovi škoda alebo ujma, tak zamestnávateľ má právo na príslušnú náhradu škody alebo ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia zakročovacej právnej povinnosti zamestnanca. Pokiaľ však zamestnancovi pri odvracaní škodnej udalosti vznikla škoda, napríklad na jeho majetku,  tak má právo vymáhať si ju od zamestnávateľa, v prospech ktorého konal. Pritom postačí preukázať vznik škody alebo ujmy zamestnancovi pri plnení si zakročovacej právnej povinnosti v prospech zamestnávateľa.    

Preto možno uviesť, že uvedený názor zamestnanca nebol správny.

Predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti

Pracovnoprávna zodpovednosť má určité obligatórne predpoklady, ktor