Evidencia pracovného času a evidencia dochádzky

Evidencia pracovného času a evidencia dochádzky sú v praxi často zamieňané pojmy, resp. je im je pripisovaný synonymický význam. Podstatný rozdiel medzi uvedenými pojmami je ten, že zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) je upravená a vyžadovaná len evidencia pracovného času. Evidencia dochádzky vyplynula z potrieb praxe, ale Zákonník práce ju neupravuje a výslovne od zamestnávateľov ako povinnosť nevyžaduje. Avšak v niektorých prípadoch je nevyhnutné a účelné evidovať nielen pracovný čas, ale aj dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci. Pre tento účel slúži evidencia dochádzky.

Evidencia pracovného času

Evidencia pracovného času je evidenciou prítomnosti zamestnanca na pracovisku. Patrí k povinnostiam zamestnávateľa – ukladá mu povinnosť evidovať pracovný čas zamestnancov v súlade s ustanovením § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Evidencia pracovného času je upravená v § 99 Zákonníka práce:

„Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu.“

Povinnosť sa týka každého zamestnávateľa a vzťahuje sa na všetkých jeho zamestnancov. Z vyšš