Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Kategória: Pracovnoprávne vzťahy Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD. Zdroj: Pracovný čas

Identifikácia rovnomerného rozvrhnutia pracovného času (kritéria) a jeho zavedenie je upravené v § 86 ZP. O jeho zavedení rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (ak u neho nepôsobia, zamestnávateľ postupuje samostatne podľa § 12 ods. 2 ZP). Prerokovanie postačuje preto, že táto forma rozvrhnutia má najmenší dopad napr. na zdravie zamestnanca.

V praxi je problematické (vzhľadom na povahu práce) uplatnenie rovnomerného rozvrhnutia napr. v nasledujúcich oblastiach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, doprava, sezónna práca. Rovnomerné rozvrhnutie je typické pre administratívne práce, ako je napríklad práca v úradoch, v kanceláriách.

V praxi sa rovnomerné rozvrhnutie pracovného času môže vyskytovať v týchto dvoch formách:

a) pevný (fixný) pracovný čas – zamestnanec má pevne určený začiatok a koniec výkonu práce (nemôže ovplyvniť svoj príchod a odchod z práce) alebo

b) pružný pracovný týždeň/štvortýždňové obdobie/mesiac a pod. – § 88 ZP (zamestnanec má spravidla pevne určený čas, kedy musí byť prítomný v práci a volí si príchody/odchody z práce). Pri pružnom pracovnom čase zamestnanec v skutočnosti v jednotlivých týždňoch odpracuje aj viac hodín, ale len na základe svojej voľby. Rovnomernosť spočíva v tom, že základný pracovný čas je tu určený rovnomerne, resp. aj v tom, že ak zamestnanec chce, môže si svoj pracovný čas organizovať rovnomerne v rámci kritérií vymedzených v § 86 ZP.

Kritériá rovnomerného rozvrhnutia pracovného času

Kritériá upravuje § 86 ods. 2 ZP. Tieto kritériá musia byť naplnené (posudzujú sa) kumulatívne. Ak nie je splnené jedno z týchto kritérií, ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času podľa § 87 ZP (resp. formu konta podľa § 87a ZP).

1. kritérium: rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny

Dĺžka pracovného času: na účely § 86 ZP sa posudzuje len pracovný čas a nezapočítava sa sem práca nadčas (§ 97 ZP), ktorá je mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad rámec určeného pracovného času. Pri posudzovaní sa vychádza z rozvrhu pracovného času, t. j. ak ide o prácu nadčas podľa § 97 ZP, za ktorú sa poskytne náhradné voľno (náhradné voľno sa tiež poskytuje na hodiny, ktoré sú rozvrhnuté), táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie rozvrhovanie pracovného času z hľadiska splnenia kritérií podľa § 86 ZP.

Príklad:

Zamestnanec pracuje v pondelok až piatok od 8.00 h do 16.30 h (s prestávkou v práci od 12.00 h do 12.30 h). Dňa 24. augusta vykonal prácu nadčas v rozsahu 4 hodín, za ktorú mu bolo poskytnuté náhradné voľno 28. augusta. Ide o dva týždne. V prvom prípade ide o čas mimo rámca rozvrhu pracovného času, a teda v daný týždeň sa na účely § 86 ZP nepracuje o štyri hodiny viac. Druhý týždeň naopak, náhradné voľno sa poskytuje v čase rozvrhovaných hodín, napr. v čase od 8.00 h do 12.00 h.

Týždeň: sedem po sebe idúcich posudzovaných dní.

Rozdiel dĺžky pracovného času – posudzuje sa dĺžka pracovného času v jednotlivých týždňoch idúcich po sebe.

Príklad:

Týždeň

Určený
pracovný čas

Rozdiel oproti
priemeru

Rozdiel oproti
minimu/maximu

1.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.