Práca nadčas

Práca nadčas je (§ 97 ods. 1 ZP) práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času (pracovných zmien) a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Osobitné pravidlá: pri kratšom pracovnom čase (§ 97 ods. 2 ZP) (Pozn.: Možno sa domnievať, že je to práca mimo rozvrhu.), pri pružnom pracovnom čase (§ 96 ods. 3 ZP), pri konte pracovného času (§ 87a ods. 8 ZP).

Práca nadčas nie je (§ 97 ods. 4 ZP):

1. Zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť (pozri § 141 ods. 3 ZP).

Príklad:

Na žiadosť zamestnanca sa mu poskytlo 25. augusta 2017 pracovné voľno od 14.00 h do 16.00 h (pracovná zmena bola od 7.30 h do 16.00 h) a zamestnanec vykonal túto prácu 28. augusta 2017 od 16.00 h do 18.00 h (pracovná zmena bola od 7.30 h – 16.00 h).

2. Zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy [väzba na § 142 ods. 2 ZP, ale v prípade § 142 ods. 2 ZP nejde o odpadnutie pracovného času, keďže ide o prekážku v práci s náhradou mzdy, hoci len 50 % priemerného zárobku, ktorá sama osebe je výkonom práce – pozri § 144a ods. 1 písm. a) ZP – prekážky sa považujú za výkon práce, ak zákon neustanovuje inak; pozri ale § 144a ods. 2 písm. c) ZP odpracovanie „odpadnutého“ nebude výkonom práce; uvedené nemá vplyv na mzdu – § 144a ods. 5 ZP].

Prácou nadčas nie je výkon práce nad ustanovený týždenný pracovný čas (a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien), ktorý zamestnanec vykonáva na základe svojho rozhodnutia (bez súhlasu alebo príkazu zamestnávateľa), napr. že zotrváva na pracovisku po skončení pracovnej zmeny.

Práca nadčas a kratší pracovný čas

Otázku upravuje § 97 ods. 2 ZP.

Príklad:

So zamestnancom je dohodnutý pracovný čas 20 hodín týždenne. V danom týždni má rozvrhnutý (a teda určený) pracovný čas 20 hodín týždenne. Z dôvodu potreby práce nadčas sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na výkone práce ďalšie 4 hodiny. Ide vôbec o prácu nadčas alebo dočasnú zmenu pracovnej zmluvy, t. j. dohodnutie 4 hodín práce v daný týždeň navyše a patrí mu mzdové zvýhodnenie. Zamestnanec, ktorý má v daný týždeň vykonávať prácu 40 hodín (dohodnutý pracovný čas je 40 hodín) namieta, že kým on za prácu od 20. do 24. hodiny dostane iba mzdu, ak by sa zamestnancovi s kratším pracovným časom poskytlo za tieto hodiny mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, došlo by k jeho diskriminácii, pretože za rovnaký odpracovaný čas on nedostane mzdové zvýhodnenie. Posúďte situáciu.

Zamestnanec s pracovným časom 40 hodín/týždenne má určené v danom týždni odpracovať 40 hodín práce, pričom mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas sa poskytuje za prácu nad 40 hodín. Zamestnanec s kratším pracovným časom 20 hodín/týždenne má určený v danom týždni odpracovať pracovný čas 20 hodín týždenne, preto vzniká otázka, či mu vznikne nárok na mzdové zvýhodnenie už za prácu nad 20 hodín týždenne alebo až za prácu nad 40 hodín týždenne. V minulosti sa diskutovalo o tom, že ak by sa mzdové zvýhodnenie poskytovalo už od 21. hodiny, tento zamestnanec je zvýhodnený oproti zamestnancovi s pracovným časom 40 hodín (ktorý je diskriminovaný).

V SR platí, že práca nadčas pri kratšom pracovnom čase je práca presahujúca týždenný pracovný čas zamestnanca. Zákonník práce SR priamo neupravuje, či ide o určený alebo o ustanovený pracovný čas, ale len „jeho“ pracovný čas. – možno sa teda domnievať (na rozdiel od ČR), že sa mu mzdové zvýhodnenie zaplatí už za prácu presahujú v danom týždni 20 hodín týždenne.

Znaky práce nadčas

V zmysle § 97 ZP možno identifikovať nasledujúce znaky práce nadčas:

1. Práca sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa

Zákonník práce nestanovuje formu súhlasu zamestnávateľa – môže byť písomný, ústny, ale aj daný mlčky. Na zvýšenie právnej istoty je vhodné urobiť tieto úkony písomne. Podľa judikatúry R 37/1964 „nariadenou prácou nadčas“ je i práca vykonávaná síce bez výslovného príkazu, avšak s vedomím podniku, ktorého vedúci pracovníci presviedčali svojich podriadených o nutnosti pracovať nadčas.

Príklad:

Zamestnávateľ má vedomosť o výkone práce nadčas pre neho a zároveň  nedal príkaz na jej zastavenie; prebratie výsledkov práce vykonaných zamestnancom v čase mimo rámca pracovného času; množstvo zamestnávateľom pridelenej práce a termín jej ukončenia  má za následok nemožnosť jej dokončenia zamestnancom v pracovnom čase a zamestnanec prácu vykoná.

Svojvoľné zotrvanie zamestnanca na pracovisku pred začatím pracovného času alebo po jeho skončení nie je prácou nadčas (lebo chýba súhlas, aspoň konkludentný, príkaz zamestnávateľa alebo aspoň prejav vôle k práci nadčas).

Ak sa zamestnanec sám rozhodol dokončiť prácu, v českej odbornej literatúre je vyslovený právny názor, že zamestnanec je pokrytý zodpovednosťou za škodu − došlo k tomu pri plnení pracovných úloh/v priamej súvislosti s nimi a tieto nie sú viazané na pojem pracovný čas, ale na skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh (pozri definíciu v § 220 ZP).

2. Práca nad určený týždenný pracovný čas (práca nad určený týždenný pracovný čas je nadčas) vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času (pozri § 85 a § 90 ods. 4 a 9 ZP)

Príklad:

Zamestnávateľ rozvrhol pracovný čas zamestnancovi v 30. týždni na pracovné zmeny od pondelka do piatku od 6.00 h do 14.30 h. Spolu je to 40 hodín. Práca nadčas je práca nad rozsah rozvrhu pracovných zmien v daný týždeň.

Ak by sa rozvrhlo 32 hodín v týždni, ide o prácu nad tento rozsah, ak by sa rozvrhlo 48 hodín v týždni, ide o prácu nad tento rozsah.

3. Práca vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 90 ods. 4 a 9 ZP)

Práca nadčas nie je (nemá byť) súčasťou plánovania rozvrhovania pracovného času. Pozn.: Podľa českej odbornej literatúry, ak je zrejmé, že práca nadčas bude v určitom rozsahu potrebná, môže sa naplánovať, ale nie ako súčasť rozvrhu pracovných zmien. Napr. na konci mesiaca november je zrejmé, že  na základe rozsahu zákaziek bude potrebné navýšiť prácu zamestnancov (noví zamestnanci s kvalifikáciou na trhu nie sú zohnateľní).

Neplánovaná práca = vo vzťahu, že za bežných podmienok sa takáto práca nevyskytuje.

V zmysle § 90 ods. 9 ZP sa zároveň plán (rozvrh pracovných zmien) robí najmenej na týždeň a s platnosťou najmenej na týždeň, a teda dá sa uvažovať, keďže tento plán (rozvrh) zamestnávateľa zaväzuje, nie je možné ho meniť bez súhlasu zamestnanca (napr. na 40. týždeň je naplánovaná pre zamestnanca zmena na pondelok až štvrtok od 6.00 h do 18.00 h, a teda pridanie zmeny na piatok nie je možné bez súhlasu zamestnanca). Určenie inej práce nad rámec tohto plánu (rozvrhu) je prácou nad rozvrhnutý čas − nadčas (t. j. napr. aj vedomosť zamestnávateľa, že sa pravdepodobne bude musieť práca vykonávať aj v piatok, keďže už v priebehu pondelka je jasné, že sa termín pre zákazníka do štvrtka nestihne pri pôvodnom pláne práce).

Ak zamestnávateľ vie dlhší čas vopred (viac ako týždeň vopred/pred naplánovaním zmien), že bude potrebná aj práca nadčas, môže rozvrh prispôsobiť svojej potrebe – musí však vedieť, že v konečnom dôsledku v budúcnosti zníži rozsah práce a v úrade nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času sa musí dohodnúť v zmysle § 87 ZP so zástupcami zamestnancov/zamestnancom).

Na tieto účely aj § 97 ZP umožňuje zamestnávateľovi disponovať dobou odpočinku (pozri § 97 ods. 5 ZP), prípadne aj zamestnanca