Vymeriavací základ z náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru

Išlo o spor medzi žalobkyňou a Sociálnou poisťovňou – prepočítanie dôchodku a „Dôvodom žiadosti o prepočítanie bola okolnosť, že súdy medzičasom právoplatnými rozsudkami priznali žalobkyni náhradu mzdy voči jej bývalému zamestnávateľovi. Sporným potom zostal len rozsah a spôsob započítania tejto náhrady do vymeriavacieho základu, ktorý je podstatný pre určenie priemerného osobného mzdového bodu.“. Súd sa zaoberá vzťahom náhrady mzdy a vymeriavacieho základu, ako aj otázkou, či ide o čistú náhradu mzdy alebo náhradu mzdy v hrubom vyjadrení.

Pozn. autora: Zákonník práce náhradu pri neplatnom skončení pracovného pomeru pomenúva ako „náhradu mzdy“.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce: „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.“

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.“.

Z uvedeného vyplýva, že výška náhrady mzdy – napr. za 36 mesiacov (resp. prípadne súd prizná zníženie tejto náhrady mzdy na žiadosť zamestnávateľa) a doba trvania sporu napr. 5 rokov (60 mesiacov) nemajú totožný rozsah. Zároveň na výšku náhrady mzdy vplývajú aj niektoré skutočnosti (napr. kedy zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, či bol dočasne pracovne neschopný, na materskej dovolenke a pod.). V tomto ohľade priznaná náhrada mzdy musí byť stotožnená s otázkou určenia vymeriavacieho základu za konkrétne kalendárne mesiace.

Právna veta:

I. Ak súd zamestnancovi prizná náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru len za presne určené kalendárne mesiace, potom časťou príjmu pripadajúcou na každý kalendárny mesiac neplatného skončenia v zmysle ustanovenia § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je pomerná časť takejto (náhrady mzdy) pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac celého obdobia. Naopak, treba ustáliť, akú konkrétnu náhradu mzdy priznal súd zamestnancovi za ten-ktorý kalendárny mesiac a len túto náhradu možno považovať za vymeriavací základ za dan