Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Persona-
listika

Úprava zabezpečenia pohľadávky dohodou v pracovnom práve

Kategória: Mzdová politika Autor/i: Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

Pokiaľ vznikne potreba zamestnávateľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla voči zamestnancovi, môže využiť jednotlivé zabezpečovacie inštitúty. V súlade s právnou úpravou môže ísť o dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú poberá zamestnanec. Právny poriadok pritom ustanovuje obligatórne predpoklady pre právne relevantné zriadenie dohody o zrážkach zo mzdy v prospech zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec súhlasí, že mu budú zo mzdy vykonávané zrážky, a to z dôvodu, že tak bude hradiť splátky veriteľovi, ktorým môže byť napríklad predajca tovaru, zamestnávateľ mu bude taktiež vykonávať zrážky v dohodnutej výške. Pritom dĺžka trvania zabezpečovacieho právneho inštitútu sa plne viaže na existenciu zabezpečovaného právneho úkonu.

Právna úprava dohody o zrážkach zo mzdy

Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnancom a zamestnávateľom  predstavuje dobrovoľné zrážanie zo mzdy zamestnanca, keďže predpokladá jeho súhlas.

Platná právna úprava v § 20 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ustanovuje dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací právny inštitút. Podľa § 20 ods. 1 Zákonníka práce možno práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá sa uzatvorí medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce  možno uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy na uspokojenie nároku zamestnávateľa, teda Zákonník práce predpokladá, že existuje dlh zamestnanca voči jeho zamestnávateľovi. V takomto prípade túto dohodu uzatvára zamestnanec – dlžník,  so zamestnávateľom – veriteľom. Pritom Zákonník práce požaduje na právnu relevantnosť dohody len písomnú formu a neustanovuje jej obsahové náležitosti, ktoré by mali byť rešpektované.

V kontexte uvedených súvislostí je potrebné na vznik, zmenu a zánik dohody o zrážkach zo mzdy použiť jednotlivé ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), konkrétne § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje všeobecnú občianskoprávnu úpravu. Použitie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka na dohodu o zrážkach zo mzdy v pracovnom práve umožňuje § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak Zákonník práce neustanovuje inak, vzťahujú sa na pracovnoprávne vzťahy, v tomto prípade individuálne pracovnoprávne vzťahy, všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda tento predpis sa použije tam, kde absentuje pracovnoprávna úprava.

Vznik dohody o zrážkach zo mzdy

Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce je potrebné, aby dohoda o zrážkach zo mzdy mala písomnú formu. Pritom  § 20 ods. 2 Zákonníka práce výslovne konštatuje, že s nedodržaním písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy je spojená neplatnosť tohto právneho úkonu. Písomnú formu dohody o zrážkach zo mzdy si vyžaduje aj § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Skutočnosť, že nedodržanie písomnej formy je spojené s neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca možno vyvodiť aj z § 17 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou Zákonníkom práce, je neplatný pokiaľ tak Zákonník práce ustanovuje, čo je aj tento prípad. V súvislosti s neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy, a to napríklad z dôvodu nedodržania jej písomnej formy, je potrebné spomenúť aj § 17 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. 

Preto pokiaľ sa preukáže, že v dôsledku nedodržania písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy, a teda jej neplatnosti, vznikla zamestnancovi škoda, bude mu ju musieť zamestnávateľ nahradiť, a to niektorým zo spôsobov, ktoré občianskoprávna úprava výslovne ustanovuje, napríklad môže ísť o peňažnú náhradu škody alebo aj uvedením do predchádzajúceho stavu, ak je to ešte možné a účelné.

Obsahové náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy v § 20 Zákonník práce a ani § 551 Občianskeho zákonníka nekonkretizujú, tieto však vyplývajú z povahy tohto zabezpečovacieho právneho vzťahu. Predovšetkým je potrebné v dohode o zrážkach zo mzdy presne špecifikovať subjekty, teda dlžníka (zamestnanca) a veriteľa (zamestnávateľa), taktiež presne špecifikovať zabezpečovaný veriteľsko-dlžnícky právny vzťah, ktorý sa dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Ide pritom o zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorá vznikla. V dohode o zrážkach zo mzdy musia byť presne špecifikované práva a právne povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.