Sociálna politika zamestnávateľa a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Bezpečná úschova zvrškov

Ustanovenie o bezpečnej úschove najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel (§ 151 ods. 3 ZP), sa vzťahuje aj na zamestnancov na dohody, keďže Zákonník práce stanovuje, že: „túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách“.

Zabezpečenie stravovania a prispievanie naň a príspevok na rekreáciu

Príklad:

Je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi zamestnanému na dohodu stravovanie a prispieť naň, ak vykonával v rámci dňa prácu viac ako 4 hodiny (napr. 6 hodín)?

Ustanovenie § 152 ZP sa priamo na dohody nevzťahuje (nie je vymedzené v § 223 ods. 2 ZP). Zamestnávateľ zamestnancom na dohody nie je povinný zabezpečiť stravovanie a prispievať naň.

V praxi existujú dve možnosti, ako aplikovať pravidlá § 152 ZP na dohody:

1.  rozšírenie okruhu osôb cez § 152 ods. 8 ZP

Podľa § 152 ods. 8 písm. c) ZP: „Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov … rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“

Medzi tieto osoby môžu patriť aj zamestnanci na dohodu. V paragrafe 152 ods. 8 ZP sa hovorí o plošnom rozšírení pre všetkých zamestnancov na dohodu (ide o rozšírenie okruhu osôb ako určitej skupiny osôb) – napr. cez vnútorný predpis zamestnávateľa, cez kolektívnu zmluvu. Ide o plošné rozšírenie, a teda problematické by bolo napr. vylúčenie časti zamestnancov na dohodu bez objektívnych dôvodov.

Zároveň však podľa § 224 ods. 2 písm. c) ZP nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca na dohodu priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru, a teda hoci ide o rozšírenie (zabezpečenia a prispievania) stravovania aj na zamestnancov na dohodu, nemôže byť zabezpečenie stravovania a prispievania naň pre zamestnancov na dohodu výhodnejšie ako pre zamestnancov v pracovnom pomere.

Napríklad: Zamestnávateľ nemôže ustanoviť také podmienky, že napr. na splnenie podmienky nároku na zabezpečenie stravovania a prispievania naň by postačovalo odpracovanie menšieho počtu hodín v jeden deň ako u zamestnancov v pracovnom pomere, ktorý je daný v § 152 ods. 2 ZP, alebo by zamestnávateľ poskytol vyšší príspevok na stravovanie.

2. individuálna dohoda o zabezpečení stravovania a prispievania naň v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Mimo aplikácie § 152 ods. 8 ZP sa zamestnávateľ môže dohodnúť aj individuálne so zamestnancom vykonávajúcim prácu na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, že mu zabezpečí stravovanie (a bude naň prispievať). Opätovne sa zamestnávateľ musí držať pravidla podľa § 224 ods. 2 písm. c) ZP.

Ak má zamestnávateľ niekoľko zamestnancov na dohodu, mal by k nim, ak nemá objektívne dôvody (napr. povaha organizácie práce – určitá pravidelnosť vs. absolútna nepredvídateľnosť výkonu práce, a teda nemožnosť naplánovania rozsahu prispievania), pristupovať z hľadiska zabezpečovania stravovania a prispievania naň rovnako.