Home office alebo na čo si dávať pozor z pohľadu zamestnávateľa

Pri riešení organizácie práce nezriedka rýchlym spôsobom (čo je úplne pochopiteľné vzhľadom k obdobnému spôsobu zavádzania núdzových opatrení na vládnej úrovni), spoločnosti zabúdajú na aspekty ochrany osobných údajov, ktoré spolu s pandémiou neprestali platiť. Aj v takejto mimoriadnej situácii je nevyhnutné dodržiavať zákony, vrátane zákonov o ochrane osobných údajov a nariadenia GDPR, pokiaľ sa nechceme po prekonaní súčasnej krízy prebudiť do ešte väčších škôd, než ktoré spôsobí priamo alebo nepriamo šíriaci sa vírus SARS-CoV-2. To potvrdil aj Európsky výbor pre ochranu osobných údajov vo svojom vyhlásení.[1]

Poďme sa spoločne pozrieť na deväť praktických odporúčaní, ako zvládať home office bezpečne.

Problém č. 1: Zoznamy zamestnancov v karanténe, popr. nakazených zamestnancov

Spracúvanie informácií o zdravotnom stave zamestnancov predstavuje spracúvanie tzv. osobitnej kategórie osobných údajov podľa čl. 9 GDPR. Zamestnávateľ je oprávnený takúto
informáciu spracúvať za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia [Čl. 9 ods. 2 písm. b) GDPR]. Navyše podľa ustanovení § 147 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia svojich zamestnancov. Teda je možné viesť evidenciu zamestnancov s príznakmi COVID-19, alebo zamestnancov, ktorí po návrate z rizikových oblastí sú v karanténe. Zamestnávateľ však nesmie zverejňovať zoznamy týchto zamestnancov, môže len informovať o celkovom počte zamestnancov v karanténe.

Problém č. 2: Testovacia verzia a bezodplatné poskytnutie programov na videokonferencie, spoločné pracovisko, cloudové riešenia

Skôr ako spoločnosť využije ponuky IT firiem, mala by zvážiť niekoľko aspektov: (i) ako je celé navrhované riešenie koncipované: kde sú servery, kam sa ukladajú informácie, kto má prístup k dátam a odkiaľ firmy zabezpečujú technickú podporu – často sú ú