Druh práce, pracovná náplň a jej zmena

Zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve podstatné náležitosti, ktorými sú:

•    druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
•    miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
•    deň nástupu do práce,
•    mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Druh práce, ktorý má zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať, je jedným z najdôležitejších pojmových znakov dohodnutého pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný a zároveň aj oprávnený zamestnancovi prideľovať len práce v medziach dohodnutého druhu práce.

V pracovnej zmluve treba ako podstatnú náležitosť dohodnúť nielen druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, ale je potrebné uviesť aj jeho stručnú charakteristiku. V praxi ide zvyčajne o určenie pracovnej pozície, ktorú dopĺňa stručná charakteristika hlavnej činnosti, ktorú bude počas pracovného pomeru zamestnanec vykonávať.

Okrem druhu práce sa v praxi stretávame aj s pojmom „pracovná náplň“. Pracovná náplň je v podstate konkretizáciou pracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve.

Druh práce

Druh práce určuje rozsah možností, v akom zamestnávateľ zamestnanca riadi a dáva mu pracovné pokyny.

Z dikcie § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce vyplýva, že druh vykonávanej práce je jednou z podstatných obsahových náležitostí pracovnej zmluvy, ktorú je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve. Pojmom „dojednaný druh práce“ sa rozumie vymedzenie pracovných činností, ktoré má zamestnanec vykonávať a ktoré sú náplňou jeho pracovného úväzku.

Zákonník práce bližšie nepredpisuje, ako by mal byť dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve vymedzený.

Druh práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť úzko alebo širšie. Je možné, aby bol druh práce dohodnutý tak, že v pracovnej zmluve je uvedených viac druhov prác, alebo sú uvedené alternatívne. Ak by však bol dohodnutý tak široko, že by to zamestnávateľovi umožňovalo prideľovať zamestnancovi akúkoľvek prácu, mohlo by ísť o neplatný právny úkon.

Príklad č. 1

Zamestnávateľ potrebuje zamestnanca, ktorý by vykonával účtovnícke činnosti (vedenie účtovníctva). Ako má v pracovnej zmluve definovať druh práce?

Ako druh práce možno uviesť názov pracovnej pozície (napr. účtovník). Druh práce je možné vymedziť aj pomenovaním práce, napríklad „vedenie účtovníctva“.

Vymedzenie druhu práce v pracovnej zmluve ovplyvňuje šírku dispozície zamestnávateľa smerom k zamestnancovi. Ak bude druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve príliš úzko, bude aj dispozičné oprávnenie zamestnávateľa voči zamestnancovi obmedzené.

Pracovná náplň

Pracovná náplň bližšie určuje pracovné úlohy zamestnanca na určitej pracovnej pozícii. Spravidla je popísaná v osobitnom dokumente.

Pracovná náplň je jednostranným príkazom zamestnávateľa, na základe ktorého dochádza k bližšej konkretizácii (vymedzeniu) úloh zamestnanca v rámci dohodnutej práce. Súhlas zamestnanca nie je v tejto súvislosti potrebný.

Pracovná náplň ako konkretizácia obsahu dohodnutého druhu práce má povahu jednostrannej informácie, prostredníctvom ktorej zamestnávateľ dáva zamestnancovi na v