Vyhľadávanie v personalistike
Persona-
listika
Čerpanie peňažných prostriedkov sociálneho fondu vo väčšom rozsahu, ako je jeho tvorba
Kategória: Starostlivosť o zamestnancov, odmeňovanie Autor/i: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Labour Law Association
Praktickým problémom, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje v aktuálnom období ako sekundárny dôsledok krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu, je výrazne nižšia tvorba prostriedkov v rámci sociálneho fondu, ako bolo naplánované.
Právnu úpravu tvorby a čerpania sociálneho fondu uvádza zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).
Tvorbu sociálneho fondu upravuje ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom fonde, ktorý predpokladá, že okrem klasického spôsobu tvorby povinného a ďalšieho prídelu možno sociálny fond tvoriť aj ďalšími zdrojmi podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde („dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu“) a § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde („prídely do fondu z použiteľného zisku“).
Vychádzajúc z predmetnej konštrukcie tak samotná nedostatočne nastavená tvorba sociálneho fondu v pomere ku vzniku pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, majúcich charakter dohodnutých pracovnoprávnych nárokov uhrádzaných z peňažných prostriedkov sociálneho fondu, nie je a nemôže byť predmetom odopretia ich plnenia, ak sú platne dohodnuté.
Pomerne často sú totiž jednotlivé pracovnoprávne nároky zamestnancov dohodnuté ako súčasť benefitného systému zamestnávateľa alebo sociálnej politiky zamestnávateľa ako súčasť platnej a účinnej kolektívnej zmluvy uzatvorenej u zamestnávateľa v rámci nejakej formy zásad tvorby a čerpania sociálneho fondu.
V takomto prípade musíme tieto nároky zamestnancov posudzovať ako nároky podľa § 231 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. že tieto „nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru“.
Ich neplnenie preto môže viesť k možnosti zamestnancov domáhať sa ich plnenia v súdnom konaní bez ohľadu na skutočnosť, že plánovaná tvorba prídelu do sociálneho fondu nepostačuje na úhradu pracovnoprávnych nárokov dohodnutých ako možnosti čerpania prostriedkov zo sociálneho fondu.
To, že bol vykonaný zlý manažment tvorby a čerpania sociálneho fondu (bez ohľadu na dôvod) neznamená teda, že zamestnancom možno tieto nároky všeobecne odoprieť, ak im na ne vzniká obligatórny nárok na základe formulácie konkrétneho ustanovenia podmienok ich priznania.
Ustanovenie § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde významne obmedzuje zamestnávateľa v okamihu, ak u neho pôsobí odborová organizácia.
Predmetné ustanovenie totiž uvádza, že tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.
Pokiaľ teda u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a neuzatvára sa u neho kolektívna zmluva, problém spravidla nevzniká a zames
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie
