Možnosti inšpektora práce v oblasti zabezpečenia bezpečnosti práce

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z.z.") sa činnosť inšpektorátov práce v tejto oblasti zameriava na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Pritom nejde len o pracovný pomer, ale o pracovnoprávne vzťahy, teda aj o problematiku vzniku, zmeny či skončenia dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú upravené v samostatnej, deviatej časti zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a majú špecifickú právnu úpravu.

Inšpektor práce v týchto prípadoch preveruje, či došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru pracovnou zmluvou, ktorá spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti podľa § 42 až § 44a Zákonníka práce v prípade, že došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, či boli splnené predpoklady pre niektorý z výpovedných dôvodov podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce a proces výpovede. Taktiež možno zo strany inšpektora práce preskúmať zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne skončenia pracovného pomeru dohodou, v skúšobnej dobe, pokiaľ vznikajú pochybnosti o jeho právnej súladnosti.

Podobne môžu inšpektori práce preskúmať možné šikanózne správanie voči zamestnancovi zo strany zamestnávateľa alebo akékoľvek porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená v čl. 1 základných zásad Zákonníka práce, a súvisí aj so zákazom akejkoľvek formy diskriminácie na základe neprípustného diskriminačného kritéria, ktoré sa zamestnávateľom uplatňuje.

V prípade mzdových podmienok môže inšpektorát práce napríklad preskúmať, či nedochádza k určitej forme mzdovej diskriminácie podľa pohlavia, ktorá je porušením ustanovenia § 119a Zákonníka práce, podľa ktorého mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Uvedené ustanovenie Zákonníka práce sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Taktiež platí, že ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

Pokiaľ zamestnávateľ vôbec nevypláca svojmu zamestnancovi mzdu, prípadne mu neposkytuje minimálnu mzdu v sume podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a v súlade s minimálnymi mzdovými nárokmi podľa § 120 Zákonníka práce, tak inšpektor práce môže preveriť takýto podnet. Pritom poskytovanie mzdy musí byť v súlade aj s kolektívnym vyjednávaním podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

V rámci pracovnoprávnych vzťahov môže inšpektor práce preveriť rešpektovanie Zákonníka práce a osobitných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky zamestnancov u zamestnávateľa v konkrétnom prípade. Ide napríklad o prešetrovanie toho, či zamestnanci nevykonávajú práce, ktoré sú im zakázané podľa Zákonníka práce alebo osobitnej právnej úpravy.

V prípade pracovných podmienok žien a mužov ide o kontrolu rešpektovania § 160 až § 162 Zákonníka práce, ktoré sa týkajú pracovných podmienok žien a mužov, ktorí sa starajú o deti. Predovšetkým ide o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.

Podľa § 161 ods. 2 Zákonníka práce tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. Pritom môže ísť aj o práce, ktoré výslovne neustanovuje uvedené nariadenie vlády.

Podľa § 162 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pokiaľ tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak úprava pracovných podmienok podľa