Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Konanie za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

Článok bližšie poukazuje na právnu úpravu konania za zamestnávateľa v rámci pracovnoprávnych vzťahov a poukazuje aj na príslušnú rozhodovaciu prax súdov v tejto oblasti. Zamestnávateľom je podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Na to, aby bol akýkoľvek právny úkon v rámci pracovnoprávnych vzťahov platný, musí ho urobiť osoba, ktorá je oprávnená konať za zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje konanie za zamestnávateľa v ust. § 9 a § 10, pričom túto právnu úpravu konania určite nemožno považovať za komplexnú právnu úpravu konania za zamestnávateľa.
Právnu úpravu obsiahnutú v Zákonníku práce totiž dopĺňa aj úprava obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), a to v ust. § 31 a nasl., ktorá sa týka zastúpenia na základe plnomocenstva.
Právna úprava konania, ak ide o podnikateľa, vychádza aj zo zákona č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník"). Tento predpis upravuje konanie podnikateľov - fyzických aj právnických osôb, ktoré sa v praxi pri svojom podnikaní, pri svojej podnikateľskej činnosti, stretávajú aj s otázkami pracovného práva. Podľa nálezu Ústavného súdu SR napríklad rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti sa týka rozhodovania o strategických záležitostiach "obchodu", teda vzťahov upravených Obchodným zákonníkom, nie pracovnoprávnych vzťahov.
Konanie za zamestnávateľa podľa Zákonníka práce
V rámci pracovnoprávnych vzťahov je konanie zamestnávateľa upravené v ust. § 9 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že
"V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestná­vateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi."
V súvislosti s cit. ustanovením rozlišujeme, či ide o:
-
zamestnávateľa - právnickú osobu, ktorá koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. V mene zamestnávateľov, ktorí sú právnickými osobami, konajú jeho štatutárne orgány. Tieto orgány môžu byť kolektívne (napr. predstavenstvo v akciovej spoločnosti či štatutárny orgán profesijnej komory a pod.) alebo môže ísť o jednotlivcov (napr. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, individuálny štatutárny orgán mávajú aj rozpočtové alebo príspevkové organizácie, vysoké školy, obce a pod.).
-
zamestnávateľa - fyzickú osobu, kde ide o osobné konanie tejto fyzickej osoby. Tieto osoby konajú osobne vo vlastnom mene.
Za zamestnávateľa - právnickú osobu koná štatutárny orgán, ktorý môže byť individuálny alebo kolektívny. V súvislosti s konaním kolektívneho štatutárneho orgánu sa v praxi vyskytujú otázky, či za zamestná­vateľa koná štatutárny orgán ako celok alebo postačuje konanie niektorého zo štatutárov. S tým sa vysporiadava súdna prax, napríklad o rozsudok Najvyššieho súdu SR, vydaný pod sp. zn. 4 Cdo 118/1998z 25. novembra 1998 (R 85/2001), podľa ktorého:
"Okamžité zrušenie pracovného pomeru dané zamestnancovi podpísané iba jedným z konateľov zamestnávateľa (spoločnosti s ručením obmedzeným) nie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 242 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nejde tu o právny úkon spoločnosti navonok voči tretím osobám, ktorým sa zakladajú práva a povinnosti spoločnosti, kde sa podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje, aby ho podpísali obidvaja konatelia."
V rámci rozhodovacej praxe sa k vzájomnému vzťahu Zákonníka práce a Obchodného zákonníkavyjadril aj Ústavný súd SR v náleze č. k. IV. ÚS 512/2020z 20. apríla 2021, podľa ktorého
" Obchodný zákonníknie je k Zákonníku práce vo vzťahu subsidiarity, ktorý by umožnil použiť
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 3/2024

3/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Bezpečnosť práce v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov