Výkon domáckej práce a telepráce

Jednotlivé zásady výkonu domáckej práce a telepráce

Výkon domáckej práce a telepráce sa riadi zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) s určitými výnimkami, a preto sa na výkon takejto práce vzťahujú napríklad aj základné zásady Zákonníka práce, ktoré sú uvedené v jeho úvode.

Napríklad na výkon takejto práce sa vzťahuje čl. 1 zásad Zákonníka práce, predovšetkým zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá ustanovuje zákaz akejkoľvek formy diskriminácie, ktorou by došlo k neoprávnenému zaobchádzaniu so zamestnancom, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu. Rozdiely v zaobchádzaní možno robiť len v prípade tých zamestnancov, kde si to vyžaduje rozdielna právna situácia, ktorá súvisí napríklad s ich fyzickou indispozíciou v porovnaní s inými, zdravými zamestnancami – napríklad ide o vytvorenie špecifických podmienok pre zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Uvedená zásada rovnakého zaobchádzania je špecifikovaná aj v § 52  ods. 11 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa. Ide teda o konkretizáciu všeobecnej zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená v čl. 1 Zákonníka práce na zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu.

Príklad:

Zamestnávateľ nesmie znižovať mzdové ohodnotenie zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu z dôvodu, že nemusia pracovať a dochádzať na pracovisko zamestnávateľa, pokiaľ dosahujú rovnaké pracovné výkony v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi na pracovisku.
Popri uvedenom mzdovom diskriminovaní nemožno diskriminovať zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu a teleprácu napríklad aj tak, že im zamestnávateľ neposkytne všetky potrebné podklady pre riadne zvládnutie pracovnej úlohy alebo im pridelí pracovné úlohy, ktoré pre špecifické rozvrhnutie výkonu závislej práce nemôžu stihnúť v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi na pracovisku.
Rovnako je potrebné v prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu a teleprácu, rešpektovať v súlade s čl. 2 Zákonníka práce zásadu rešpektovania „dobrých mravov“, ktorá sa vzťahuje aj na výkon takejto práce. Pojem „dobré mravy“ pritom Zákonník práce legálne nedefinuje, hoci ho priamo používa. Uvedený pojem používa aj v § 3 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pod „dobrými mravmi“ preto možno ponímať vo všeobecnosti komplex verejnoprospešných hodnôt, akými sú napríklad zdravie, súkromie, slušnosť, morálka alebo životné prostredie. Pokiaľ je k dispozícii aj súvisiaca pracovnoprávna judikatúra, tak sú hodnoty, ktoré tvoria dobré mravy, obsiahnuté aj v príslušných rozhodnutiach súdov, v ktorých sa rieši určitý prípad.
Tak napríklad v súlade s dobrými mravmi je snaha zamestnávateľa o začlenenie zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu a teleprácu do pracovného kolektívu. Pritom zamestnávateľ sa musí zdržať každého konania, ktorým by dosiahol izolovanosť zamestnancov, ktorí vykonávajú domácku prácu a teleprácu od ostatného pracovného kolektívu. O uvedenom svedčí aj § 52 ods. 8 písm. e) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ prijme pri domáckej práci alebo telepráci vhodné opatrenia, najmä predchádza izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a umožní im vstup na pracovisko zamestnávateľa, ak je to možné, za účelom stretnutia sa s ostatnými zamestnancami, ktorí u neho pracujú.
Pritom zásada „dobrých mravov“ je konkretizovaná aj v § 13 ods. 3 a 8 Zákonníka práce, podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Upozornenie:

Zásadu dobrých mravov musí zamestnávateľ rešpektovať aj v prípade prepúšťania zamestnancov v pracovnom pomere, keď nesmie prednostne prepúšťať zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu len z dôvodu, že títo nevykonávajú závislú prácu na pracovisku.

Podstatným pre výkon domáckej práce alebo te