Zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci u zamestnávateľa

Zodpovednostné vzťahy sú špecifické právne vzťahy sankčnej povahy, ktoré vznikajú pri porušení právnej alebo zmluvnej povinnosti. Za oblasť BOZP zodpovedá v prvom rade zamestnávateľ. Tento zodpovedá za zaistenie BOZP zamestnancov, za bezpečné a zdravie neohrozujúce podmienky na výkon práce zamestnancov.

Podľa § 147 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný sústavne zaisťovať BOZP zamestnancov v súlade z právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Táto jeho povinnosť vychádza zo zásady prevencie, ktorá prestupuje celou oblasťou BOZP, a jej cieľom je odstránenie, a ak to nie je možné, tak aspoň minimalizácia rizikových faktorov. Zaisťovanie BOZP je zásadný proces, ktorý nikdy nie je ukončený a ku ktorému je nutné neustále sa vracať, keďže porušenie jeho základných princípov býva v praxi častým dôvodom vzniku negatívnych udalostí, napríklad vzniku pracovného úrazu zamestnanca (teda škody na jeho zdraví), ako aj škody na majetku zamestnávateľa (napr. havária technických zariadení a pod.).

Povinnosť zamestnávateľa zaisťovať BOZP znamená, že zodpovednosť za BOZP môže čiastočne delegovať (preniesť) aj na iné osoby, ktoré spravidla zaistenie vykonávajú. Zákonník práce deleguje právomoc zaistenia BOZP na vedúcich zamestnancov pri zachovaní celkovej konečnej zodpovednosti zamestnávateľa. Vedúci zamestnanci nesú na príslušnom stupni riadenia čiastkovú zodpovednosť v rozsahu svojich funkcií a z nich vyplývajúcich právomocí. Tým, že zákon deleguje zodpovednosť za zaistenie BOZP na vedúceho zamestnanca nezbavuje celkovú zodpovednosť zamestnávateľa, pretože delegovať možno právomoci a oprávnenia so zodpovedajúcou čiastkovou zodpovednosťou, nie však celkovou zodpovednosťou.

Ak zo strany vrcholového manažmentu nie je preukázané, že došlo k delegácii zodpovednosti za BOZP na nižší stupeň riadenia, zostáva primárna zodpovednosť na štatutárnom zástupcovi, ktorým je spravidla riaditeľ, resp. konateľ.

Celková zodpovednosť zamestnávateľa za zaistenie BOZP je podľa Zákonníka práce objektívna a neprenosná. Objektívna zodpovednosť nepredpokladá zavinenie v akejkoľvek forme, ide o zodpovednosť za protiprávny stav, ktorý aj keď zamestnávateľ nezavinil, nesie zaň zodpovednosť. Tak je tomu napríklad pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca. Zamestnávateľ nesie za takýto protiprávny stav objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť za výsledok. Zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz aj vtedy, ak dodržal predpisy na zaistenie BOZP, ak sa zodpovednosti nezbaví (celkom alebo čiastočne) splnením všetkých podmienok, ktoré ustanovuje Zákonník práce v § 196.

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca s poukázaním na porušenie predpisov na zaistenie BOZP zo strany zamestnanca. Nie je ojedinelá situácia, že zamestnávateľ v prípade pracovného úrazu zamestnanca tvrdí, že nie je zaň zodpovedný, lebo podľa neho si zamestnanec úraz privodil sám, hoci sa nestranným vyšetrovaním zistí, že vznik pracovného úrazu zamestnanca je aj dôsledkom nedostatočného zaistenie BOZP, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ. Za takejto situácie sa zamestnávateľ nemôže zbaviť zodpovednosti s poukazom na to, že k pracovnému úrazu došlo aj spoluzavinením zamestnanca, keďže zamestnávateľ nesie zodpovednosť za zaistenie BOZP bez ohľadu na zavinenie.

Zákonník prácepozná okrem zodpovednosti aj pracovnoprávnu zodpovednosť, na vznik ktorej je nutnou podmienkou zavinené porušenie právnej povinnosti. Jedným z druhov subjektívnej pracovnoprávnej zodpovednosti je zodpovednosť za škodu. Zákonník práce pozná viacero jej druhov. Článok sa dotýka len niektorých druhov zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi porušením predpisov na zaistenie BOZP.

Podľa § 179 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh. V prípade vzniku škody, ktorú spôsobil zamestnanec zavineným porušením nejakej právnej povinnosti (napríklad poru