Platformová práca v Slovenskej republike, právo Európskej únie a Medzinárodná organizácia práce

V Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „EÚ“) z 11. novembra 2024 bola publikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2831 z 23. októbra 2024 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. [1] Členské štáty EÚ, a teda aj Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), musia vykonať transpozíciu tejto smernice do 2. decembra 2026. Predmetná smernica má 32 článkov. Ide o reguláciu tzv. digitálnych pracovných platforiem a výkonu práce pre tieto platformy (nemusí ísť len o pracovníkov a zamestnancov) a smernica rieši aj otázku statusu (pracovného) osoby vykonávajúcej prácu pre platformu.

K platformovej práci všeobecne

V oblasti pracovného práva SR neexistuje priama regulácia tzv. platformovej práce. Je zjavné, že z dôvodu transpozície smernice EÚ, budú musieť byť zmenené aj existujúce právne predpisy, pretože právna úprava si nevystačí s ponechaním súčasnej úpravy, napr. v Zákonníku práce, ktorý niektoré otázky nerieši. Vplyv na budúce formovanie tejto oblasti môže mať aj prípadný dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), o ktorom sa bude rokovať na konferencii MOP v júni 2025 (a pravdepodobne aj v júni 2026). [2]

Pracovné právo SR teda nedefinuje, čo je platformová práca. V praxi sa s týmto pojmom spájajú tzv. digitálne platformy – spoločnosti, ktoré dávajú „priestor“ na poskytovanie práce a služieb – napr. cez webovú stránku, aplikáciu. Nie každá platforma je v pozornosti pracovného práva (napr. inzertný portál – „bazár“), keďže napr. je len portálom na inzerciu práce/služby. Z tohto hľadiska predmetom pozornosti sú digitálne pracovné platformy, prostredníctvom ktorých sa realizuje nejaká práca, ato tie, kde ide o organizovanie práce, a teda do istej miery ide o nové formy zamestnávania osôb iným spôsobom. V rôznych štátoch sa teda do pozornosti dostali služby, prostredníctvom, ktorých si zákazník objednáva formu taxislužby alebo doručovanie jedla. Vo viacerých štátoch boli takáto pozície označené (právnymi predpismi alebo súdmi) za pracovnoprávne, t. j. osoby vykonávajúce prácu za zamestnancov a platformy za zamestnávateľov. [3]

Smernica Európskej únie o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy

Predmet smernice a jej ciele

Článok 1 smernice vymedzuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti.

Cieľom tejto smernice (čl. 1 ods. 1) je zlepšiť pracovné podmienky a ochranu osobných údajov v oblasti práce pre platformy prostredníctvom:

a) zavedenia opatrení na uľahčenie určenia správneho zamestnaneckého statusu osôb pracujúcich pre platformy;

(Pozn. autora: V SR je to v súčasnosti kontext § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce – t. j. otázka vykonávania tzv. závislej práce. SR teda už má v právnom predpise definíciu, čo sa považuje za závislú prácu, rovnako Obchodný zákonník definuje pojem „podnikanie“ a Živnostenský zákon definuje pojem „živnosť“, rovnako existujú aj súdne rozhodnutia v tejto oblasti – napr. judikované rozhodnutie R 44/2022 – „Závislá práca (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce) môže byť vykonávaná iba v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce. Dojednanie iného právneho vzťahu pre výkon závislej práce je neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).“. Z tohto hľadiska by sa výkon činnosti osobou pôsobiacou na platforme vo vzťahu k platforme posudzoval v kontexte toho, či ide o naplnenie znakov závislej práce alebo o podnikanie/živnosť.)

b) podpory transparentnosti, spravodlivosti, ľudského dohľadu, bezpečnosti a zodpovednosti pri algoritmickom riadení v oblasti práce pre platformy a

(Pozn. autora: Pracovné právo SR zatiaľ nereguluje otázky tzv. algoritmického riadenia, rozhodovania „počítača“ napr. o tom, ktorý kandidát neuspokojivo plní pracovné úlohy, ktorý je vhodný na prepustenie, neupravuje pravidlá o automatickom vyhodnocovaní hodnotení zákazníkov vo väzbe na plnenie úloh zamestnancom a na prípadné následky – napr. odmena, prepustenie a pod. – niektoré otázky vo vzťahu k platformám upravuje daná smernica.)

Rovnako však niektoré otázky pre oblasť pracovného práva bude upravovať aj nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2024/1689, ktorým sa ustanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) – t. j. akt, ktorý sa priamo aplikuje – účinnosť od 2.8.2026 s výnimkami – pozri čl. 113, kde sú ustanovenia o účinnosti.

Napríklad nariadenie reguluje vysokorizikové AI systémy – PRÍLOHA III – Vysokorizikové systémy AI podľa čl. 6 ods. 2.

4.[LV1]  Zamestnanosť, riadenie pracovníkov a prístup k samostatnej zárobkovej činnosti:

a) systémy AI, ktoré sa majú používať na nábor alebo výber fyzických osôb, najmä na umiestňovanie cielených inzerátov na pracovné miesta, na analýzu a filtrovanie žiadostí o zamestnanie a na hodnotenie uchádzačov;

b)systémy AI, ktoré sa majú používať pri rozhodovaní o podmienkach pracovnoprávnych vzťahov, o kariérnom postupe v zamestnaní alebo ukončení zmluvných pracovnoprávnych vzťahov, pri prideľovaní úloh na základe individuálneho správania alebo osobných čŕt alebo charakteristických znakov alebo pri monitorovaní a hodnotení výkonnosti a správania osôb v rámci takýchto vzťahov.)

c) zlepšenia transparentnosti v oblasti práce pre platformy, a to aj v cezhraničných situáciách.

(Pozn. autora: V niektorých prípadoch, keďže platforma má sídlo napr. v inom štáte EÚ alebo mimo EÚ a osoba pre ňu/cez ňu vykonáva prácu, smernica sa musela zaoberať aj niektorými cezhraničnými otázkami).

Podľa čl. 1 ods. 2: V tejto smernici sa stanovujú minimálne práva, ktoré sa uplatňujú na každú osobu pracujúcu pre platformy v Únii, ktorá má pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, alebo sa na základe posúdenia skutočností považuje za osobu, ktorá má takú pracovnú zmluvu alebo je v takom pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.

V tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá na zlepšenie ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov tým, že sa stanovujú opatrenia týkajúce sa algoritmického riadenia uplatniteľné na osoby pracujúce pre platformy v Únii vrátane osôb, ktoré nemajú pracovnú zmluvu alebo nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

Podľa čl. 1 ods. 3 smernice: Táto smernica sa vzťahuje na digitálne pracovné platformy, ktoré organizujú prácu pre platformy vykonávanú v Únii, bez ohľadu na ich miesto usadenia alebo inak uplatniteľné právo.

Pozn. autora: Ide teda o tri okruhy regulácie, pričom nie je dôležité, či osoba má priamo pracovnoprávny vzťah, pretože cieľom smernice je aj riešiť otázku zastretých pracovnoprávnych vzťahov a nie je ani dôležité, či sa platforma usadí (má sídlo) v členskom štáte EÚ alebo mimo neho (napr. Čína, Spojené štáty americké), ak sa takáto práca vykonáva v priestore EÚ.

Vymedzenie pojmov

Digitálna pracovná platforma

Článok 2 smernice vymedzuje pojmy, pričom kľúčovým pojmom je pojem „digitálna