Prekážka v práci z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia – výdajňa pomôcok

V praxi bola položená otázka týkajúca sa možnosti uznania prekážky v práci na vyšetrenie alebo ošetrenie podľa § 141 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) u zamestnanca, ktorý predložil potvrdenie zo zariadenia, ktoré sa (okrem iného) špecializuje aj na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni ortopedicko-protetických pomôcok. Pokiaľ ide o rozsah ospravedlnenia, zamestnanec žiadal o ospravedlnenie celého dňa trvania prekážky v práci.

Stanovisko:

Povinnosť preukázať existenciu a trvanie prekážky v práci, t. j. že prekážka nastala a koľko trvala podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, má podľa § 144 Zákonníka práce zamestnanec. V prípade predloženia dokladu, ktorý vyvoláva pochybnosti o existencii prekážky, o jej trvaní alebo prípadne aj o splnení účelu, pre ktorý právna úprava § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce bola prijatá (t. j. ospravedlnenie neprítomnosti v práci z dôvodu určitého zdravotného úkonu), zaťažuje „dôkazné bremeno“ zamestnanca, t. j. nie zamestnávateľ preukazuje, že zamestnanec nebol na vyšetrení alebo ošetrení, ale zamestnanec preukazuje, že bol na vyšetrení (ošetrení).

K výdajni ako zdravotníckemu zariadeniu

V Zákonníku práce sa používa pojem „zdravotnícke zariadenie“, pričom sa vychádza z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v. z. n. p. (§ 7 a nasl.).

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako lekárenská starostlivosť.

Podľa § 10 predmetného zákona(Lekárenská starostlivosť) lekárenskú starostlivosť upravuje osobitný predpis, t. j. zákon č. 362/2011 Z. z. o liekocha zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o liekoch“).

Ustanovenie § 20 zákona o liekoch upravuje lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) predmetného zákona: „Lekárenská starostlivosť zahŕňa zabezpečovanie, uchovávanie a výdaj zdravotníckych pomôcok vrátane internetového výdaja“.

Ustanovenia § 20 ods. 10 a 11 zákona o liekoch stanovujú:

(10) Výdajňa zdravotníckych pomôcok je určená na výdaj zdravotníckych pomôcok na základe lekárskeho poukazu.

(11) Výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok na základe lekárskeho poukazu individuálne zhotovuje, opravuje, upravuje a vydáva ortopedicko-protetické zdravotnícke pomôcky.

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) bod 2, 3 a 4 zákona o liekoch o vydaní povolenia rozhoduje samosprávny kraj, ak ide o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v zdravotníckom zariadení

2. výdajňa zdravotníckych pomôcok,

3. výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok,

4. výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok.

K úkonu ako úkonu kvalifikovaného ako vyšetrenie alebo ošetrenie

Z hľadiska Zákonníka práce možno vnímať pojmy „vyšetrenie“ a „ošetrenie“ širšie (napr. aj ako súbor úkonov pred a po vyšetrení alebo ošetrení, očkovanie ako „zdravotný“ úkon a pod.). Rovnako možno uvažovať aj v prípade vyššie uvedených zdravotníckych pomôcok, ktorých vytvorenie, odskúšanie a prevzatie je spojené s predchádzajúcim zdravotným vyšetrením. Bez ukončenia tohto procesu by nebola naplnená celá zdravotná starostlivosť, tzn. od diagnostiky stavu pacienta cez predpísanie zdravotnej pomôcky, po jej vytvorenie a výdaj.

Výdaj zdravotníckej pomôcky je teda možné vnímať podobne, ako keď sa zamestnanec po vyšetrení alebo ošetrení musí zastaviť v lekárni a vybrať si liek. V širšom zmysle ide teda o zavŕšenie celého procesu vyšetrenia alebo ošetrenia. V prípade zdravotníckych pomôcok môže v niektorých prípadoch ich vytvorenie a odskúšanie trvať určitý relevantný čas.

K trvaniu prekážky v práci

Z hľadiska práva sa prípady posudzujú osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. Zamestnávateľ nemusí automaticky uznať každý doklad, ktorý zamestnanec predloží, ale má právo žiadať vysvetlenie v prípade, ak je vec sporná (pri zachovaní pravidiel ochrany osobných údajov). Ak zdravotnícke zariadenie doklad vydalo a zamestnanec ho predložil, zamestnávateľ má právo sa na takýto doklad pýtať, a teda bez zisťovania zdravotného stavu zamestnanca môže overovať skutočnosti, či úkony v zariadení môžu byť takého charakteru, že trvali celý deň; rovnako môže overovať konkrétny vydaný doklad (napr. aby údaje potvrdil subjekt, ktorý ho vydal). Ako sa k tomu zariadenie postaví, je iná otázka.

Rovnako musí zamestnávateľ zvážiť, či pôjde do sporu, a teda doklad pre pochybnosti neuzná (napr. keď mu z analýzy vyjde, že úkon nemohol trvať celú zmenu). Následne je na zamestnancovi, ak sa domnieva, že je v práve, aby urobil ďalšie úkony. Zamestnávateľ by mal v princípe poznať svojho zamestnanca a mal by vedieť, ako pristupuje napr. k čerpaniu prekážok v práci, k plneniu povinností a pod., a teda či by vôbec mal vyslovovať dôvodnú pochybnosť v súvislosti s pravdivosťou tvrdenia uvedeného na samotnom doklade.