Všeobecné zásady prevencie v oblasti bezpečnosti práce

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") platí, že zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:

Pre výklad spojenia "právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci" je potrebné použiť osobitnú právnu úpravu, predovšetkým § 39 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

V kontexte uvedeného je predpisom upravujúcim bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci napríklad aj zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale patrí sem aj vykonávacia právna úprava, teda nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Pokiaľ si zamestnávatelia vydajú vnútorné normatívne predpisy bezpečnosti práce, môžu ich označiť ako pravidlá alebo zásady bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, tieto môžu byť vydávané po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorými môžu byť: zamestnanecký dôverník, zamestnanecká rada alebo odborový orgán. Pritom nepostačí len ich prerokovanie so zástupcami zamestnancov, ale je potrebná dohoda s nimi, podľa kogentnej právnej úpravy. Pritom zamestnávateľ musí byť schopný riadne preukázať uzatvorenie takejto dohody, môže to byť napríklad predložením zápisnice z rokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, z ktorej vyplýva dohoda o tomto vnútornom predpise.

Pretože zásady/pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "pravidlá bezpečnosti") vydané zamestnávateľom sú vnútorným normatívnym predpisom, musí tento spĺňať jednotlivé predpoklady, ktoré vyplývajú aj z hierarchickej výstavby právneho poriadku štátu. Predovšetkým pravidlá bezpečnosti nesmú byť v rozpore s právnym poriadkom štátu, teda nielen s ústavnými zákonmi a zákonmi, ale aj súvisiacou vykonávacou právnou úpravou. Pokiaľ by k porušeniu uvedeného došlo, v danej časti by boli uvedené pravidlá bezpečnosti neplatnými, a to absolútne. Taktiež nesmú ísť nad rozsah platnej právnej úpravy. Pravidlá bezpečnosti však môžu konkretizovať právnu úpravu na konkrétne podmienky zamestnávateľa, ktoré u neho platia. Tak napríklad môžu obsahovať špecifiká noriem spotreby závislej práce.

V neposlednom rade majú pravidlá bezpečnosti obmedzenú personálnu pôsobnosť len na podriadených zamestnancov zamestnávateľa, ktorý ich vydal, a preto nemôžu ukladať právne povinnosti iným subjektom.

Taktiež musí zamestnávateľ informovať zamestnanca o jednotlivých bezpečnostných postupoch, napríklad o návodoch na použitie strojného zariadenia, ochranných pracovných prostriedkoch a čiastkových postupoch konania viacerých zamestnancov, ktorí u neho pracujú.

Popri uvedenej informačnej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom má zamestnávateľ taktiež právnu povinnosť overovať znalosť právnych predpisov, ale aj vnútorných normatívnych predpisov, ktoré vydal na ich základe. Pritom zákon o BOZP neustanovuje konkrétne formy overovania, zamestnávateľ však musí preukázať, že znalosti svojich zamestnancov overoval, napríklad písomným testom, znalostným dotazníkom alebo inou formou.

Zamestnávateľ má právnu povinnosť informovať svojich podriadených zamestnancov o existujúcom a predvídateľnom nebezpečenstve a ohrození, teda pokiaľ ide o nepredvídateľné nebezpečenstvo, naň sa jeho informačná povinnosť nevzťahuje podľa právnej úpravy. Skutočnosť, či je nebezpečenstvo predvídateľné alebo nepredvídateľné závisí od konkrétnych podmienok, zamestnávateľom ovplyvniteľných alebo neovplyvniteľných, ktoré v danom momente u zamestnávateľa existujú. Preto pokiaľ napríklad zamestnanci pracujú s chemickými látkami a ani výrobca vo svojich návodoch na prácu s nimi neuviedol určitý nepriaznivý následok, ktorý nastal, tak zamestnávateľ nemal právnu povinnosť informovať o takomto nebezpečenstve, pretože pre neho v danom čase nebolo predvídateľným. Pri preše