Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Nahrávanie zamestnávateľa bez súhlasu – prípustný dôkaz v súdnom konaní?

Publikované: Autor/i: JUDr. Simona Makúchová, Advokátka, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o.

Nahrávanie na pracovisku sa stáva čoraz citlivejšou témou, ktorá otvára množstvo právnych, etických a praktických otázok. Ako technológie napredujú a prístup k mobilným zariadeniam je úplne bežný, zamestnanci majú takmer neobmedzenú možnosť nahrávať rozhovory so svojimi nadriadenými alebo kolegami. Čo sa však stane, keď sa takéto nahrávky stanú dôkazom v pracovnoprávnom spore? Môže zamestnanec využiť nahrávku, ktorú vyhotovil bez súhlasu zamestnávateľa, na podporu svojich tvrdení v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a závisia od mnohých okolností vrátane nevyhnutnosti prihliadnuť na ochranu osobnosti nahrávaného, účinného uplatňovania práv zamestnanca a samotného účelu vyhotovenia nahrávky. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky nahrávania zamestnávateľa bez súhlasu v súdnom konaní a na súčasnú súdnu prax v Slovenskej republike.

Právny rámec

Vyhotovovanie zvukového záznamu bez súhlasu nahrávanej osoby je na Slovensku citlivou témou, ktorá je vo všeobecnosti upravená viacerými právnymi predpismi, a to najmä v oblasti ochrany osobnosti a súkromia.

Ústava Slovenskej republiky[1] garantuje každému právo na ochranu súkromia a osobnej integrity. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. To zahŕňa aj ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním zvukových záznamov bez súhlasu nahrávanej osoby.

Občiansky zákonník[2] upravuje ochranu osobnosti v § 11 a nasl. Každý má právo na ochranu svojej osobnosti, čo zahŕňa aj ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním zvukových záznamov. Vyhotovenie zvukového záznamu nahrávanej osoby bez jej súhlasu je možné na základe zákonných dôvodov (úradné účely, vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo), inak môže ísť o zásah do práva na ochranu osobnosti.

Trestný zákon[3] postihuje neoprávnené nahrávanie ako trestný čin porušenia dôvernosti ústnych prejavov. Konkrétne podľa § 377 Trestného zákona, kto neoprávnene zaznamená, použije alebo zverejní nahrávku, môže byť potrestaný odňatím slobody až na dva roky. Tento trestný čin sa vzťahuje na situácie, keď sa zvukový záznam vyhotoví v súkromí alebo bez vedomia nahrávanej osoby a bez jej súhlasu.

Zákonník práce túto problematiku rieši iba s ohľadom na konanie zamestnávateľa. Monitorovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa upravuje § 13 ods. 4 Zákonníka práce

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (5) Predbežné opatrenie a „jistota“ N

Publikované:

Napriek tomu, že právna úprava OSŘ obsahuje len veľmi málo ustanovení týkajúcich sa konkrétne pracovnoprávneho sporu, obsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k povinnosti uhradiť „jistotu“ v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ak ide o predbežné opatrenie v pracovnoprávnej veci alebo vo veci ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov (§ 75b ods. 3 OSŘ.)