Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Nahrávanie zamestnávateľa bez súhlasu – prípustný dôkaz v súdnom konaní?

Publikované: Autor/i: JUDr. Simona Makúchová, Advokátka, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o.

Nahrávanie na pracovisku sa stáva čoraz citlivejšou témou, ktorá otvára množstvo právnych, etických a praktických otázok. Ako technológie napredujú a prístup k mobilným zariadeniam je úplne bežný, zamestnanci majú takmer neobmedzenú možnosť nahrávať rozhovory so svojimi nadriadenými alebo kolegami. Čo sa však stane, keď sa takéto nahrávky stanú dôkazom v pracovnoprávnom spore? Môže zamestnanec využiť nahrávku, ktorú vyhotovil bez súhlasu zamestnávateľa, na podporu svojich tvrdení v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a závisia od mnohých okolností vrátane nevyhnutnosti prihliadnuť na ochranu osobnosti nahrávaného, účinného uplatňovania práv zamestnanca a samotného účelu vyhotovenia nahrávky. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky nahrávania zamestnávateľa bez súhlasu v súdnom konaní a na súčasnú súdnu prax v Slovenskej republike.

Právny rámec

Vyhotovovanie zvukového záznamu bez súhlasu nahrávanej osoby je na Slovensku citlivou témou, ktorá je vo všeobecnosti upravená viacerými právnymi predpismi, a to najmä v oblasti ochrany osobnosti a súkromia.

Ústava Slovenskej republiky[1] garantuje každému právo na ochranu súkromia a osobnej integrity. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. To zahŕňa aj ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním zvukových záznamov bez súhlasu nahrávanej osoby.

Občiansky zákonník[2] upravuje ochranu osobnosti v § 11 a nasl. Každý má právo na ochranu svojej osobnosti, čo zahŕňa aj ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním zvukových záznamov. Vyhotovenie zvukového záznamu nahrávanej osoby bez jej súhlasu je možné na základe zákonných dôvodov (úradné účely, vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo), inak môže ísť o zásah do práva na ochranu osobnosti.

Trestný zákon[3] postihuje neoprávnené nahrávanie ako trestný čin porušenia dôvernosti ústnych prejavov. Konkrétne podľa § 377 Trestného zákona, kto neoprávnene zaznamená, použije alebo zverejní nahrávku, môže byť potrestaný odňatím slobody až na dva roky. Tento trestný čin sa vzťahuje na situácie, keď sa zvukový záznam vyhotoví v súkromí alebo bez vedomia nahrávanej osoby a bez jej súhlasu.

Zákonník práce túto problematiku rieši iba s ohľadom na konanie zamestnávateľa. Monitorovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa upravuje § 13 ods. 4 Zákonníka práce

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Nahrávanie zamestnávateľa bez súhlasu – prípustný dôkaz v súdnom konaní? N

Publikované:

Nahrávanie na pracovisku sa stáva čoraz citlivejšou témou, ktorá otvára množstvo právnych, etických a praktických otázok. Ako technológie napredujú a prístup k mobilným zariadeniam je úplne bežný, zamestnanci majú takmer neobmedzenú možnosť nahrávať rozhovory so svojimi nadriadenými alebo kolegami. Čo sa však stane, keď sa takéto nahrávky stanú dôkazom v pracovnoprávnom spore? Môže zamestnanec využiť nahrávku, ktorú vyhotovil bez súhlasu zamestnávateľa, na podporu svojich tvrdení v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a závisia od mnohých okolností vrátane nevyhnutnosti prihliadnuť na ochranu osobnosti nahrávaného, účinného uplatňovania práv zamestnanca a samotného účelu vyhotovenia nahrávky. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky nahrávania zamestnávateľa bez súhlasu v súdnom konaní a na súčasnú súdnu prax v Slovenskej republike.

Posúdenie času cesty ako pracovného času N

Publikované:

Príslušnosť súdu na posúdenie fiktívnej živnosti v súkromnoprávnom spore N

Publikované:

V prípade 6CdoPr/3/2024 sa až pred Najvyšší súd SR (hoci ten konštatoval funkčnú nepríslušnosť) dostala otázka, či spor je sporom pracovnoprávnym, a teda platí kauzálna príslušnosť pre pracovnoprávne spory podľa § 24 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) alebo ide o obchodnoprávny spor a platí kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávne spory podľa § 22 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Zmeny v súdnej praxi pri rozhodovaní o náhrade mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru N

Publikované:

V minulosti bola téma priznávania náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru na slovenské (resp. predtým československé) pomery pomerne veľa judikovaná, avšak v posledných rokoch nastali výrazné zmeny v slovenskej rozhodovacej súdnej praxi. Uvedené zmeny, resp. novo-nastolený trend v rozhodovaní súdov bude vyžadovať nový prístup súdov pri rozhodovaní o tejto právnej otázke.

Zrušenie letu – postavenie cestujúceho, zamestnanca a zamestnávateľa (2.) N

Publikované:

V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).