Usmernenie pre pracoviská - ako podporiť pracovníkov trpiacich ...

Vyhľadávanie v online časopise

Dátum: 19. 11. 2024 Rubrika: AKTUÁLNE ZO SVETA

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "EU-OSHA") nedávno publikovala nový dokument zameraný na pomoc pracovníkom trpiacim problémami týkajúcimi sa duševného zdravia. Ako uvádzajú autori nového usmernenia pre pracoviská, problémy s duševným zdravím zaznamenávajú nárast - pred pandémiou COVID-19 postihli približne 84 miliónov ľudí v celej EÚ [1] a odvtedy sa situácia ešte viac zhoršila, pričom duševné zdravie ľudí môže výrazne ovplyvniť aj ich práca. Stres, depresia alebo úzkosť je v rámci krajín EÚ [2] druhým najčastejším typom zdravotných problémov súvisiacich s prácou.

Poznámka redakcie: článok je pokračovaním predchádzajúceho článku.

Návrat do práce a realizácia úprav a prispôsobení

Bez ohľadu na stav duševného zdravia pracovníkov sa pri ich podpore v zotrvaní v práci alebo pri ich návrate do práce po epizóde pracovnej neschopnosti uplatňujú tieto zásady:

kultúra zvyšovania povedomia a inklúzie umožňujúca odhaliť stav duševného zdravia v snahe rozvíjať pocit psychologicky bezpečného pracoviska;

včasný zásah, t.j. kontakt s pracovníkom v ranej fáze práceneschopnosti;

zavedená politika v oblasti duševného zdravia a návratu do práce, t.j. je potrebné prijať opatrenia prispôsobené každému prípadu;

manažéri, ktorí sú vyškolení v oblasti podpory duševného zdravia pracovníkov a ich návratu do práce;

akceptácia a podpora od spolupracovníkov a nadriadených;

pracovné úpravy na základe analýzy pracovných úloh vo vzťahu k aktuálnej pracovnej kapacite pracovníka a

sledovanie pokroku.

Kroky v procese návratu do práce

Návrat do práce by mal byť zahrnutý v politike návratu do práce. V procese návratu do práce je dôležitých týchto šesť kľúčových krokov:

voľno a čas na zotavenie,

prvý kontakt s pracovníkom,

prehodnotenie pracovníka a jeho pracovných úloh,

plán návratu do práce s pracovnými úpravami,

obnovenie práce a

sledovanie procesu návratu do práce.

Všeobecné zásady pre zostavovanie plánu návratu do práce a určovanie pracovných podmienok pre jednotlivca zahŕňajú nasledujúce [3]:

Dbajte na to, aby sa pracovník cítil ocenený a rešpektovaný.

Buďte otvorení a hľadajte kreatívne spôsoby nachádzania riešení.

Prispôsobte plán návratu do práce a úpravy individuálnym potrebám.

Zamerajte sa na pracovnú kapacitu pracovníka - čo môže robiť, ako aj na to, s čím môže potrebovať pomoc.

Zapojte pracovníka a vypočujte si jeho želania a názory - plán návratu do práce a rozhodnutia o prispôsobení sa musia urobiť po konzultácii s pracovníkom. Je dôležité, aby sa pracovník cítil zapojený a mal kontrolu nad procesom návratu do práce.

V prípade potreby vyhľadajte radu od poskytovateľov služieb bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), mimovládnych organizácií a z iných zdrojov informácií v snahe získať podporu o dostupných službách ohľadom návratu do práce.

Vytvorte plán návratu do práce vypracovaný po konzultácii s pracovníkom, prispôsobený jeho potrebám a zahŕňajúci všetky dôležité aspekty podpory a následnej kontroly.

Je potrebné zaoberať sa možnými psychosociálnymi rizikovými faktormi súvisiacimi s prácou, ktoré spôsobujú alebo prispievajú k problému, počnúc ich prevenciou, a to pre všetkých pracovníkov.

Rozhodujúca je koordinácia medzi všetkými zainteresovanými, napríklad nadriadeným, vyšším manažmentom, koordinátorom návratu do práce, spolupracovníkmi, zástupcami odborov a manažérom pre prípad choroby. To zahŕňa spoluprácu medzi HR a pracovnou zdravotnou službou (v organizáciách, ktoré ju majú). So súhlasom pracovníka môže dôjsť aj ku kontaktu s jeho lekárom, psychológom, pracovným terapeutom alebo iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Pracovník môže tiež chcieť zapojiť svojho zástupcu odborov. Spolupracovníci musia byť podľa potreby informovaní a zapojení (napr. ak úpravy zahŕňajú zmenu pracovných úloh). Dôležité je prijatie a podpora zo strany spolupracovníkov a nadriadených.

Dôležité je načasovanie zásahu. Včasná intervencia a postupný návrat do práce s väčšou pravdepodobnosťou vyústia do úspešného návratu do práce. Načasovanie návratu však musí byť prispôsobené individuálnym potrebám pracovníkov. Musia byť na návrat pripravení. Okrem toho v niektorých prípadoch môže jednotlivec potrebovať aj niekoľko týždňov voľna na základe stratégie zvládania krízy. [4]

Poznámka: V niektorých členských štátoch existujú osobitné zákony, procesy a programy týkajúce sa návratu do práce.

Zapojenie pracovníka

Duševné ochorenie je neviditeľné, pokiaľ ho človek neodhalí iným ľuďom. Odhalenie problému duševného zdravia do určitej miery je však nevyhnutné, ak chce získať úpravy v práci.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Editoriál