Zodpovednosť zamestnanca za poškodenie služobného mobilného telefónu

Zamestnávatelia majú často vo svojich pracovných poriadkoch obsiahnutú formuláciu o úhrade takejto škody s odkazom na § 185 Zákonníka práce, pričom sa domnievajú, že táto postačuje a je vhodná pre všetky prípady poškodenia, straty alebo zničenia mobilného telefónu.

Najčastejšie ide o formuláciu pracovného poriadku v zmysle, že:

„Zamestnanec, ktorý prevzal pracovné nástroje alebo prístroje vo vlastníctve zamestnávateľa do svojej dispozície a používa ich na výkon práce na základe písomného potvrdenia, zodpovedá za ich prípadnú stratu alebo poškodenie v zmysle ustanovení Zákonníka práce o osobitnej zodpovednosti.“

Hoci tieto ustanovenia často neobsahujú bližšiu konkretizáciu príslušných zákonných odkazov, na ktoré sa odvolávajú, podľa ich obsahu pôjde o ustanovenie § 185 Zákonníka práce.

Základným problémom použitia popísanej povinnosti zamestnanca v prípade naplnenia skutkových okolností konkretizovaných v ustanovení je skutočnosť, že ustanovenie § 185 Zákonníka práce upravuje len jeden konkrétny prípad úhrady nákladov zo strany zamestnanca (alebo vo všeobecnosti náhrady škody), a tým je výlučne predmet, ktorý mu bol zverený na základe písomného potvrdenia.  

Teda len samotná skutočnosť, že sa predmet stratil, zakladá zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa ustanovenia § 185 Zákonníka práce a následne musíme skúmať, či sa predmet stratil so zavinením zamestnanca alebo bez jeho zavinenia, keďže zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti za stratu na zverených predmetoch, ak preukáže, že strata vznikla úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Základnou podmienkou vzniku zodpovednosti je skutočnosť, že predmet sa stratil a predmet spĺňa podmienky prvej vety § 185 ods. 1 ZP, t. j. ide o nástroj, ochranný pracovný prostriedok a pod.

Stratou sa pritom rozumie objektívny stav, keď zverený predmet zamestnancovi chýba a zamestnanec nedokáže (nemôže, nevie) spoľahlivo preukázať, ako ku strate prišlo. Pod stratou možno rovnako rozumieť i situáciu, keď zamestnávateľ a ani zamestnanec nemajú vedomosť o tom, kde sa predmet nachádza, a zamestnanec ho teda nevie vrátiť zamestnávateľovi.

Vychádzajúc z obsahového vymedzenia pojmu „strata“ by sa pod stratu nemali zahrnúť prípady, pokiaľ by sa preukázalo, že strata zvereného predmetu vznikla v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby (o čom je objektívne preukázané, napr. z kamerového záznamu), keďže zamestnanec vie preukázať, že k jeho odcudzeniu prišlo protiprávnym konaním tretej osoby a nie z jeho viny (absencia subjektívneho konania zamestnanca, v dôsledku ktorého predmet stratil, nedbanlivostného konania a pod.).

Vo všetkých ostatných prípadoch, teda poškodenia, zničenia, znefunkčnenia alebo spotrebovania predmetov, ktoré boli zamestnancovi písomne zverené, sa nemôže postupovať podľa ustanovenia § 185 Zákonníka práce o osobitnej zodpovednosti zamestnanca, pretože nie je naplnená hmotnoprávna podmienka o strate predmetu.

V prípade poškodenia predmetov zodpovedá zamestnanec v zmysle všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 179 Zákonníka práce, teda zamestnávateľ mu musí poškodenie zvereného predmetu dokazovať vrátane formy a miery jeho zavinenia a až následne sa môže domáhať náhrady spôsobenej škody.

Pokiaľ teda zamestnávateľ zistí len poškodenie mobilného telefónu spôsobom, že zamestnanec poškodil len jeho mechanické funkcie, jeho vzhľad a súčasti alebo, najčastejší spôsob poškodenia mobilného telefónu, ho zamestnanec „utopil“ v nejakej tekutine (príklady z praxe sú rôzne – voda, polievka, pohonné látky, farba a pod.), nemôže u zamestnanca uplatniť automaticky náhradu škody v rámci jeho osobitnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 185 Zákonníka práce, ale náhrada škody sa spravuje všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu so skúmaním všetkých hmotnoprávnych podmienok vzniku zodpovednosti (6 hmotnoprávnych predpokladov vzniku škody v pracovnom práve).