Zmeny v Zákonníku práce, v nemocenských dávkach a podpore v nezamestnanosti

Práca z domu – home office

Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu

1. zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
2. zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.

Rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave práce z domu je, že home office nemohol zamestnávateľ jednostranne nariadiť, na jeho uplatnenie sa muselo vyžadovať uzatvorenie dohody so zamestnancom.

Čerpanie dovolenky

Zároveň sa mení aj skrátenie lehôt z pôvodných aspoň 14 dní vopred, v ktorých mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi dočerpanie starej dovolenky za predchádzajúci kalendárny rok alebo čerpanie novej dovolenky na aktuálny rok.

Podľa predmetnej novely je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred čerpanie dovolenky, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka podľa § 113 ods. 2 ZP, najmenej dva dni vopred. Nevylučuje sa však dohoda so zamestnancom o skrátení tejto lehoty. 

Prekážka v práci počas mimoriadnej situácie a náhrada mzdy

Zamestnávateľovi bola ustanovená zákonná povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnancav práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 ZP posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 ZP posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 ZP tým nie je dotknuté.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť. Medzi subjekty hospodárskej mobilizácie sa zaraďujú: ústredný orgán určený vládou Slovenskej republiky, okresný úrad, obce a mestá, Národná banka Slovenska, Rozhl