Vyhľadávanie v personalistike
Persona-
listika
Zdanenie vybraných nepeňažných plnení u zamestnancov
Kategória: Motivácia a benefity Autor/i: Ing. Miroslava Brnová Zdroj: časopis Dane a účtovníctvo v praxi 11/2021
V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.
Z hľadiska zdanenia u zamestnanca a z hľadiska daňových výdavkov zamestnávateľa je riešenie upravené zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), podľa ktorého je možné uvedené rozdeliť na dva základné okruhy, a to zabezpečenie:
-
povinných plnení v rozsahu a vo výške ustanovených osobitnými predpismi,
-
dobrovoľných plnení poskytovaných zamestnávateľom nad rámec osobitných predpisov.
Podľa § 19 ods. 1 ZDP,
ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (napr. zákon o sociálnom fonde) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu
.Ak výšku výdavku (nákladu) limituje:
-
tento zákon (ZDP)
okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p., zákon č. 283/2002 Z.z.o cestovných náhradáchv z. n. p.)
alebo
-
jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon (ZDP) v inej výške ako osobitný predpis (zákon o účtovníctve) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone
.Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
Vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP je teda možné uviesť:
-
Ak je zamestnávateľ povinný zabezpečiť určité plnenie podľa osobitných predpisov, napr. osobné ochranné pomôcky v zákonom určitých prípadoch (napr. zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), lekárske preventívne prehliadky v zákonom určených prípadoch (napr. zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. - ďalej len "zákon o BOZP") a pod., sú takto vynaložené výdavky zamestnávateľa daňovo uznanými výdavkami. Na strane zamestnanca je to príjem, ktorý nepodlieha zdaneniu.
-
V prípade dobrovoľnosti, t.j. v prípade, ak žiadny osobitný predpis neupravuje povinnosť zamestnávateľovi poskytovať nejaké plnenia zamestnancovi, je možné rozlíšiť dva daňové princípy v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.
Prvou situáciou sú presne uvedené výdavky v ustanoveniach ZDP, ktoré možno u zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov ako napr. výdavky na ubytovanie, na dopravu zamestnanca do práce z miesta nástupu, vzdelávanie zamestnanca a pod., pričom na strane zamestnanca môže byť upravené aj daňové zvýhodnenie formou nezdanenia takto poskytnutého nepeňažného plnenia v plnej výške po splnení zákonom určených podmienok alebo obmedzenej výške po splnení zákonom určených podmienok.
Druhou situáciou sú všetky ostatné prípady, ktoré nie sú ani povinné podľa osobitných predpisov a ani nie sú upravené v ZDP, je možné na strane zamestnávateľa vynaložené výdavky považovať za daňové výdavky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 1 ZDP, a to:
-
na strane zamestnanca sú zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a
-
takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
_____________________________
Poznámka:
V súlade so zadanou podmienkou v tomto ustanovení, a to, že uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa je plnenie zamestnávateľa nad rámec limitu upraveného v osobitnom predpise je, že bude na strane zamestnanca zdaňované ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 ZDP. Uvedené znamená aj tú skutočnosť, že takéto zdaniteľné príjmy sú zároveň príjmami, ktoré sú súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie odvodov, a to tak sociálnych ako aj zdravotných. Toto vyplýva zo skutočnosti, že odvody sa platia v prípade:
______________________________
-
sociálneho poistenia zo zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP
-
zdravotného poistenia podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k), ods. 2 a 3 ZDP.
V nadväznosti na toto ustanovenie je upravený aj § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami
nie sú
výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi
okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom
a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov
Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov
podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy)
nie je u zamestnanca predmetom dane, a to podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP
.Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.
V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť:
-
osobné ochranné pracovné prostriedky, a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,
-
bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,
Poznámka:
Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr. kukly, štíty) atď.
______________________________
U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia nie je predmetom dane.
Príklad č. 1:
Spoločnosť zakúpila obleky pre riaditeľa a námestníka z dôvodu, že reprezentujú firmu. Ide o zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti?
Uvedenú problematiku upravuje pokyn MF SR č. 4753/1998-62 (uverejnený vo FS č. 4/1998 v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 uverejnenom vo FS č. 14/2000), ktorý sa primerane použije aj na podmienky súčasne platného ZDP. Za pracovné oblečenie sa podľa uvedeného pokynu považuje oblečenie, ktoré je trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením ako napr. trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej lícnej strany. V takomto prípade je možné považovať toto oblečenie za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca, ktorému bolo toto oblečenie poskytnuté zamestnávateľom. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského a pod.) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.
* * *
Lekárske preventívne prehliadky
Nepeňažným benefitom môže byť aj zabezpečenie preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktoré ak sú zabezpečované v prípadoch určených napr. Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP a po splnení podmienok, ktoré sú tam určené nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.
Hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok určených osobitným predpisom, ktorá by bola práve takýmto nepeňažným benefitom vylúčeným z predmetu dane, sú prípady určené napr. zákonom o BOZP.
Lekárske preventívne prehliadky sú súčasťou opatrení určené pre zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom v zákone o BOZP. Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj vykonávanie zdravotného dohľadu
vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP].Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
je povinný znášať zamestnávateľ,
tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.Zdravotný dohľad a lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú a poskytujú podľa § 30a, 30d a 30e zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z.").
Poskytovanie lekárskych preventívnych prehliadok je:
-
zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov vo vzťahu k práci [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP],
-
zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa § 12 ods. 2 písm. i) zákona o BOZP.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci napr. u
zamestnanca,
ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a pod.Na základe uvedeného možno konštatovať, že len úhradu preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré sú v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z.z., možno uznať ako daňový výdavok.
Na druhej strane takto poskytnuté lekárske preventívne prehliadky podľa citovaného osobitného predpisu sú u zamestnanca vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.
Ak by boli poskytnuté preventívne lekárske prehliadky poskytnuté nad rámec zákona č. 355/2007 Z.z. budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ZDP (okrem prípadov, kedy by boli uhradené zo Sociálneho fondu - uvedené nižšie), pričom v prípade, ak sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce budú uznané do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 1 ZDP.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt zahrnul do daňových nákladov lekársku prehliadku vodičov referentských vozidiel. Sú výdavky súvisiace s lekárskymi prehliadkami vodičov referentských vozidiel daňovým nákladom?
Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môžu zahrnúť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Podľa zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateľ povinný pravidelne (napr. 1-krát ročne) zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky len u pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. kategórie.
Daňovník/zamestnávateľ musí sám preukazovať (dôkazné bremeno je na daňovníkovi), podľa ktorého osobitného predpisu bol povinný zabezpečovať lekárske prehliadky vodičov referentských vozidiel a či mu tento osobitný predpis uložil povinnosť zabezpečiť jednorazovú alebo pravidelnú lekársku prehliadku. Na tento účel potrebuje daňovník preukázať zatriedenie jeho zamestnancov do kategórií pracovnej činnosti, čo má následne vplyv na uznateľnosť jeho výdavkov do daňových výdavkov.
Vodiči referentských vozidiel
nie sú vodiči z povolania
a sú zatriedený v 1. a 2. pracovnej kategórii. V nadväznosti na zákon č. 355/2007 Z.z. nie sú každoročné preventívne prehliadky pre týchto pracovníkov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.V prípade, ak napriek uvedenému zneniu osobitného predpisu, boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté, t.j. boli poskytnuté nad rámec zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP, pričom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP sú aj daňovým výdavkom zamestnávateľa v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.
* * *
Poskytnutie lekárskych preventívnych prehliadok zamestnávateľom svojim zamestnancom nad rámec jeho povinnosti určenej osobitnými predpismi môže byť v prípadoch ak ich uhrádza zo sociálneho fondu oslobodené od dane, a to podľa
§ 5 ods. 7 písm. h) ZDP
.Podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. je podľa § 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú starostlivosť, ktorou môže byť aj poskytovanie príspevkov na lekárske preventívne prehliadky.
Ohľadne poskytovania príspevkov na lekársku preventívnu prehliadku môžu teda nastať rôzne hľadiská zdanenia na takto poskytnuté príspevky, a to:
1.
ak ide o povinné poskytnutie príspevku pre zákonom o BOZPurčený okruh ľudí a okruh práce, tento je u zamestnanca príjmom
vylúčeným z predmetu dane
podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod,2.
ak ide o poskytnutie príspevku nad rámec určených osobitných predpisov, a to prostredníctvom úhrady:
a)
zo sociálneho fondu, tento bude u zamestnanca
oslobodeným príjmom
podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP.b)
mimo sociálny fond, tieto sú
zdaniteľným príjmom
zamestnanca, pričom, ak by takéto poskytnutie bolo dohodnuté napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve je daňovým výdavkom zamestnávateľa v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.Príklad č. 3:
Zamestnanec absolvuje preventívnu lekársku prehliadku u zubára, v rámci ktorej mu vykonajú aj iné lekárske výkony (napr. odstránia zubný kameň, vytrhnú alebo zaplombujú zub), ktoré nie sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, resp. obmedzene v závislosti od druhu zdravotnej poisťovne, a preto si ich zamestnanec uhradí sám nad rozsah preventívnej zubnej prehliadky. Je možné oslobodiť tieto úkony od dane ako súčasť plnení vzniknutých pri lekárskej preventívnej prehliadke podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP?
Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (§ 30e), zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 577/2004 Z.z.").
Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 577/2004 Z.z. Ak by sa zamestnancovi pri účasti na preventívnej lekárskej prehliadke vykonali aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky, nemalo by sa na tieto aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.
ZDP neupravuje náležitosti dokladov o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať, aby zamestnanec dostatočne preukázal absolvovanie preventívnej lekárskej prehliadky. Takéto preukazovanie je možné podrobnejšie upraviť v internom akte zamestnávateľa.
Ak by napriek tomu zamestnávateľ zamestnancovi tieto úkony preplatil, môže si ich ponechať ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP, a to za podmienky že to má upravené v internom predpise alebo kolektívnej zmluve a na strane zamestnanca to zdaní ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov.
* * *
Rekreačné a iné zariadenia
Za ďalšie nenárokové nepeňažné plnenie je možné považovať použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ktoré je po splnení určitých podmienok aj oslobodené od dane, a to podľa
§ 5 ods. 7 písm. d) ZDP
. Takéto plnenie je po splnení podmienok oslobodené od dane aj ak je poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).Podmienkou pre oslobodenie je skutočnosť, že uvedené zariadenia dá k dispozícii zamestnávateľ na použitie zamestnancovi, pričom nie je podstatné, či ide o vlastné zariadenie zamestnávateľa alebo prenajaté.
V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.
Príklad č. 4:
Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou.
Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.
* * *
Príklad č. 5:
Spoločnosť prostredníctvom cestovnej kancelárie rezervuje v Chorvátsku dva rekreačné penzióny na letné mesiace. Náklady na prevádzku a využívanie týchto penziónov uhrádza spoločnosť na základe vystavených faktúr cestovnou kanceláriou. Rezervované penzióny spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom bezodplatne.
Takouto formou poskytnuté nepeňažné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od dane. Ak by spoločnosť zamestnancom preplatila aj cestovné náhrady v súvislosti s poskytnutím takýchto zariadení, táto suma je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.
* * *
Príklad č. 6:
Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do fitnescentra v hodnote 50 €, prostredníctvom ktorej má zabezpečený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateľ preplatí túto permanentku v plnej sume.
Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 € zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí preto, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol mu finančné prostriedky v sume 50 €.
* * *
Doprava
Medzi nenárokové nepeňažné plnenia (benefity) patrí zabezpečenie dopravy zamestnávateľom pre svojich zamestnancov na svoje pracovisko, ktoré za určitých podmienok môže byť u zamestnancov oslobodeným plnením, a to podľa
§ 5 ods. 7 písm. m)
ZDP.Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 €, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.
Oslobodenie dopravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi do zákonom určenej výšky uvedenej v § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je však možné len pri doprave, ktorá je vymedzená v § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP.
Takouto dopravou sa rozumie doprava zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že:
-
verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo
-
v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a
-
zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.
Príklad č. 7:
Zamestnávateľ vo januári 2021 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 € za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45-miestnym autobusom. Akým spôsobom rozpočíta a dodaní takúto dopravu svojim zamestnancom?
Zamestnávateľ prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t.j. 2 000 €/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 €. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 € celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa určí nepeňažné plnenie na zamestnanca bez ohľadu na skutočnosť, či bol plne obsadený autobus zamestnancom a či zamestnanec sa prepravoval každý deň v mesiaci, ale musí ísť do základu dane (čiastkového základu dane) tohto zamestnanca.
* * *
Ubytovanie
Ďalším z nenárokových nepeňažných plnení, ktoré majú charakter benefitu poskytovaného zamestnávateľom je zabezpečenie ubytovania pre svojich zamestnancov, ktoré je aj daňovo zvýhodnené.
Prvým zvýhodnením je oslobodenie od dane u zamestnanca, a to po splnení podmienok určených v § 5 ods. 7 písm. n) ZDP.
Plnenie je oslobodené u každého zamestnanca, a to bez ohľadu na skutočnosť akú činnosť zamestnávateľ vykonáva (do 31.12.2019 bolo oslobodené plnenie len pre zamestnanca pracujúceho u zamestnávateľa vykonávajúceho prevažnú činnosť výroby vo viaczmennej prevádzke) po splnení podmienky, že tento zamestnanec je voči zamestnávateľovi v pracovnom pomere, pričom výška oslobodenia je v úhrnnej sume mesačne:
-
100 €,
-
350 €, ak je zamestnanec v pracovnom pomere voči zamestnávateľovi nepretržite aspoň 24 mesiacov.
Mesačná výška oslobodenia 100 € alebo 350 € v úhrne sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Ak by poskytnuté ubytovanie bolo vo vyššej sume ako 100 € alebo 350 €, prevyšujúca suma sa zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zdaní ako súčasť jeho mzdy.
Takto poskytnuté ubytovanie je aj daňovým výdavkom zamestnávateľa, ale len v určitých prípadoch, a to:
-
V plnej výške podľa § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, podľa ktorého sa za daňové výdavky zamestnávateľa považujú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť tohto zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.
______________________________
Poznámka:
Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.
______________________________
-
V pomernej výške zodpovedajúcej časti nepeňažného plnenia presahujúceho oslobodenú výšku 100/350 € podľa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP (zdaniteľnému príjmu), u zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, za podmienky, že takto poskytnutý benefit je upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP.
______________________________
Poznámka:
Uvedené znamená, že vzhľadom na úpravu oslobodenia v § 5 ods. 7 písm. p) ZDP je možné v tomto prípade uplatniť len pomernú časť výdavkov do daňových výdavkov, a to príslušnú pomeru, v akom zodpovedá časti zdaniteľného príjmu u zamestnancom, a to vo väzbe na základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP.
______________________________
Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania.
Oslobodenie plnení v úhrnnej výške 500 €
Nové daňové zvýhodnenia pre nenárokové nepeňažné plnenia (benefity) je nastavené u zamestnancov s účinnosťou od 1.1.2022.
Ide o oslobodenie upravené v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, podľa ktorého je príjmom oslobodeným od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP]. Do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.
Podľa prechodného ustanovenia § 52zzc ZDP ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa použije až na nepeňažné plnenie poskytnuté a zúčtované zamestnancom po 31.12.2021.
Príjmy oslobodené od dane pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou sú vymedzené v § 9 a v § 5 ods. 7 ZDP. Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa oslobodenie od dane nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení ZDP, t.j. podľa ustanovenia v § 5 ods. 7 alebo § 9 ZDP. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení v ZDP, potom toto nepeňažné plnenie je oslobodené od dane podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Znamená to, ak by zamestnávateľ zabezpečil pre svojich zamestnancov napr. ubytovanie, potom takéto nepeňažné plnenie sa oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. n) ZDP a nie je možné na toto nepeňažné plnenie aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Na hodnotu nepeňažného plnenia, alebo jeho časti nemožno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, a to ani vtedy, ak by zamestnávateľ vynaložené prostriedky na zabezpečenie tohto ubytovania neuplatnil ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Príklad č. 8:
Zamestnávateľ, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba poskytol svojmu zamestnancovi nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby, ktorého hodnota predstavuje 500 €, pričom nejde o naturálnu mzdu. Môže na uvedenú sumu zamestnávateľ aplikovať § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, ak vynaložené prostriedky na obstaranie tohto nepeňažného plnenia neuplatnil ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov?
Oslobodenie nepeňažného plnenia, poskytnutého zamestnancovi vo forme vlastných produktov od zamestnávateľa, ktorého prevažná činnosť je poľnohospodárska výroba, je špecificky vymedzené v § 5 ods. 7 písm. k) ZDP, preto zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie oslobodí od dane v súlade s týmto špecifickým ustanovením, t.j. nepeňažné plnenie oslobodí od dane vo výške 200 € a do základu dane zamestnanca zahrnie plnenie nad takto ustanovenú sumu, t.j. zamestnancovi zdaní 300 €. V tomto prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.
* * *
Príklad č. 9:
Zamestnávateľ podľa internej smernice každoročne pre svojich zamestnancov usporiada vianočný večierok. Zamestnanci sú s touto internou smernicou oboznámení a súhlasia s podmienkami, ktoré sú v smernici uvedené, napr. že hodnota občerstvenia poskytnutá zamestnancom počas vianočného večierka, bude rozpočítaná na všetkých zamestnancov spoločnosti pomernou časťou bez ohľadu na to, či sa zamestnanec večierka zúčastní alebo nezúčastní. Môže zamestnávateľ na hodnotu občerstvenia rozpočítanú na každého zamestnanca aplikovať oslobodenie od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, ak občerstvenie bolo hradené zo zisku?
Hodnotu občerstvenia možno podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP oslobodiť od dane, nakoľko výdavky (náklady) na obstaranie občerstvenia nie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa.
* * *
K oslobodeniu príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa vyžaduje, aby výdavky (náklady) na nepeňažné plnenie neboli daňovým výdavkom.
V súlade s § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p.) alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Oslobodenie sa vzťahuje na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak na strane zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom, a preto ak samotné výdavky (náklady) na nepeňažné plnenie spĺňajú podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či tento výdavok (náklad) zahrnie alebo nezahrnie do základu dane, v nadväznosti na to, aby nepeňažné plnenie mohol oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, z daňových výdavkov je povinný vylúčiť tú časť z výdavku (nákladu) vynaloženého na nepeňažné plnenie, ktorá zodpovedá sume oslobodeného nepeňažného plnenia. Ak by zamestnávateľ z daňových výdavkov nevylúčil tú časť z výdavku (nákladu) vynaloženého na nepeňažné plnenie, ktorá zodpovedá sume oslobodeného nepeňažného plnenia, potom pôjde o plnenie, pri ktorom neboli splnené podmienky pre jeho oslobodenie.
Príklad č. 10:
Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom parkovacie miesta, ktoré si prenajíma od iného podnikateľa za 300 €. Hodnota jedného parkovacieho miesta je 30 €, pričom zamestnanci hradia spoločnosti len 10 € mesačne. Zamestnávateľ mesačne zdaňuje zamestnancom hodnotu nepeňažného plnenia v sume 20 €. Môže zamestnávateľ od 1.1.2022 nepeňažné plnenie v sume 20 € oslobodiť od dane, ak výdavky (náklady) na prenájom parkovacích miest vylúči zo základu dane?
Od 1.1.2022 môže zamestnávateľ v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP hodnotu nepeňažného plnenia 20 € poskytnutú vo forme parkovacieho miesta oslobodiť od dane, ak bude výdavky (náklady) na prenájom parkovacích miest vo výške 200 € mesačne vylučovať z daňových výdavkov.
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie
