Zamestnanecké benefity

Zamestnanecké benefity ovplyvňujú spokojnosť zamestnancov a následne ich výkonnosť a lojalitu voči zamestnávateľovi. Zamestnanecké zvýhodnenia môžu nadobúdať rôzne formy a sú využívané v spoločnostiach v závislosti od ich veľkosti (vrátane od výšky disponibilných zdrojov) a od oblasti ich pôsobenia, ako aj pozície, ktorú jej zamestnanci zastávajú. Cieľom článku je oboznámiť sa s aktuálnou štruktúrou zamestnaneckých benefitov, zadefinovať zdroje, z ktorých možno benefity čerpať, a aký má poskytovanie benefitov dopad na zdaňovanie a odvod poistného na zdravotné a sociálne poistenie.

Zamestnávateľ s cieľom vytvoriť priaznivé pracovné podmienky má možnosť motivovať svojich zamestnancov poskytovaním tzv. zamestnaneckých benefitov (v praxi používaný aj pojem „zamestnanecké výhody“). Zamestnanecký benefit možno chápať ako istú formu kompenzácie, či odmeny, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nad rámec mzdového ohodnotenia.  Medzi najžiadanejšie zamestnanecké benefity patria najmä:

• 13. plat a 14. plat/pravidelné finančné bonusy,
• platená dovolenka nad rámec zákona,
• home office (práca z domu),
• poskytovanie služobného motorového vozidla aj na súkromné účely,
• poskytovanie služobného mobilného telefónu aj na súkromné účely,
• tzv. sick days – platené krátkodobé ochorenie (bez nutnosti PN),
• starostlivosť o zdravie zamestnancov,
• vzdelávanie zamestnancov,
• poskytovanie zvýhodnených pôžičiek a výpomocí.

Pokiaľ zamestnávateľ má záujem cielene motivovať svojich zamestnancov, mal by poznať motiváciu, resp. motivačné prvky, ktoré by zamestnancov uspokojili a  ovplyvnili ich vykonávanú prácu. Určiť motivačný prvok je prvá polovica úspechu zamestnávateľa. Je to však veľmi náročná úloha, pretože dôvody, pre ktoré ľudia pracujú a pre ktoré by pracovali ešte lepšie môžu byť rôznorodé, keďže vychádzajú z vnútra každého zamestnanca. Tou druhou polovicou úspechu je, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi taký druh zamestnaneckého benefitu, ktorý ho „osloví“ a uspokojí jeho potreby do takej miery, že sa to prejaví na kvalite, resp. kvantite jeho vykonávanej práce. Tým sa dosiahne optimálny stav, ktorý uspokojí obe strany, tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa.

Upozornenie: Za zamestnanecké benefity sa nepovažujú tie výhody, ktoré sú zamestnancom poskytnuté od zamestnávateľa v rámci plnenia jeho zákonných povinností, napr. poskytovanie lekárskych preventívnych prehliadok v nadväznosti na zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že za zamestnanecký benefit možno považovať plnenie, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi nad rámec zákonnej povinnosti, ktorú upravuje osobitný predpis. Medzi základné právne normy, ktoré nepriamo upravujú oblasť zamestnaneckých benefitov, zaraďujeme:
- zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)  v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde  v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
- a aj kolektívna zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo dohoda uzatvorená medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobí odborový orgán.

Pri poskytovaní zamestnaneckých benefitov hovoríme o možnosti, nie o povinnosti zamestnávateľa. V súčasnosti jestvujú aj zamestnávatelia, ktorí neposkytujú zamestnancom žiadne zamestnanecké benefity, alebo zamestnávatelia, ktorí naopak poskytujú celú „škálu“ zamestnaneckých výhod. Prax však ukazuje, že poskytovanie zamestnaneckých benefitov sa stáva súčasťou odmeňovacieho systému, čoraz väčšieho počtu zamestnávateľov. Systém zamestnaneckých benefitov je flexibilný, a zamestnávateľ si ho má možnosť tvoriť a upravovať podľa svojich možností a  aktuálnych potrieb zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ rozhodne svojim zamestnancom poskytovať zamestnanecké výhody, je vhodné vypracovanie interných pravidiel, na základe ktorých budú stanovené podmienky ich poskytovania. Jednou z možností je vypracovanie internej smernice, v ktorej budú uvedené druhy zamestnaneckých benefitov (osobitne zadefinované benefity, určené pre všetkých zamestnancov, príp. benefity, určené len pre vybrané pracovné pozície zamestnancov), a podm