Whistleblowing a ochrana zamestnanca - oznamovateľa

Zákon v tomto prípade upravuje premisu bezprostrednej ochrany zamestnanca, ak sa rozhodne chrániť svoje práva prostredníctvom podania sťažnosti zamestnávateľovi podľa § 13 ods. 5 ZP pred akýmikoľvek konaniami, ktoré by mohli byť potenciálne motivované týmto podaním zamestnanca.

V tomto prípade nezávisí, či je predmetom sťažnosti zamestnanca konanie zamestnávateľa, iného zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, keďže vo všetkých prípadoch je zamestnávateľ povinný realizovať potrebné úkony, ak sa preukáže oprávnenosť podanej sťažnosti zamestnanca v súlade s jeho oprávnením disponovať pracovnou silou (t. j. môže ukladať príslušné pracovnoprávne sankcie zamestnancom, ktorých konanie je predmetom sťažnosti a zabrániť tak ich ďalšiemu konaniu voči sťažujúcemu sa zamestnancovi).

Konania, ktoré sú spoločnosťou vnímané ako negatívne, nesúladné so základnými pravidlami slušnosti, dobrými mravmi, spôsobilé privodiť prípadne aj škodu či ujmu, či vyvolať protiprávny stav, sa obvykle označujú pojmom nekalá praktika.  Nahlasovanie nekalých praktík a s tým súvisiace opatrenia sa často označuje pojmom „whistleblowing“ (prípadne chránené oznamovanie).

Podľa odbornej literatúry ide o whistleblowing vtedy, ak súčasní alebo bývalí zamestnanci – oznamovatelia upozorňujú na nekalé praktiky na pracovisku, a to najmä na tie, ktoré ohrozujú verejnosť alebo verejný záujem. Transparency International za oznamovateľa považuje súčasného alebo bývalého zamestnanca, ktorý je svedkom závažných nelegitímnych, neetických alebo nezákonných praktík a informuje o nich inštitúcie či osoby, ktoré môžu zabezpečiť nápravu.

Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktorého predmetom je ohlasovanie nekalých praktík (na účely publikácie používame aj jednoduchší pojem nekalá praktika; daný zákon totiž nepoužíva pojem „nekalé praktiky“, ale pojem „protispoločenská činnosť“) nadobudol účinnosť 1. januára 2015 a súčasne novelizoval viacero právnych predpisov vo vzťahu k oznamovaniu protispoločenskej činnosti, napríklad aj Zákonník práce.

Prijatie zákona bolo potrebné najmä z dôvodu zabezpečenia určitej ochrany osôb, a to aj v pracovnoprávnej oblasti (pred skončením pracovného pomeru), ktoré v rámci výkonu závislej práce oznámia protispoločenskú činnosť.

Právna úprava chrániaca oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti  (ďalej len „protispoločenská činnosť“), ako aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti upravuje § 1 ods. 1 zákona o oznamovaní protispoločenskej činnosti.  Následne v § 2 ods. 1 písm. c) zákon definuje, čo je závažnou protispoločenskou činnosťou.

V závislosti od charakteru oznámenej protispoločenskej činnosti (či ide o závažnú alebo inú takúto činnosť) zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti rozlišuje postavenie a ochranu oznamovateľa. Zákon odlišuje rozdielne postupy a rozsah ochrany v prípade oznámenia voči orgánu, ktorý je príslušný na riešenie závažnej protispoločenskej činnosti, či došlo napríklad k trestnému činu, správnemu deliktu a prípadne zabezpečiť aj nápravu – „oznámenie navonok“, a v prípade podania podnetu zamestnávateľovi, ktorý by mal mať možnosť vyriešiť oznámenú protispoločenskú činnosť – „oznámenie vnútri zamestnávateľa“. Vzhľadom na to, že oznámením hrozí zverejnenie informácií, ktoré môžu byť predmetom tajomstva, zákon upravuje aj tento problém (§ 1 ods. 3 a 4 zákona o oznamovaní protispoločenskej činnosti).

Zákonník práce zakotvuje povinnosť mlčanlivosti v § 81 písm. f), podľa ktorého je zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; vo vzťahu k oznámeniu protispoločenskej činnosti však Zákonník práce priamo uvádza, že povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Ochrana zamestnanca – externý mechanizmus oznamovania

Garantovanie zvýšenej ochrany podľa zákona o oznamovaní protispoločenskej činnosti neprislúcha každému oznamovateľovi, ale vzťahuje s