Výkon práce vo sviatok a príplatok za prácu vo sviatok

Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú práce najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce. Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP). V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledujúce druhy príplatkov:

• mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu,
• mzdové zvýhodnenie za prácu v noci,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,

ale aj ďalšie plnenia, napríklad mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, náhradu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, odstupné či odchodné.

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z. Zákonníka práce s účinnosťou od 1.5.2018).

Dni sviatkov a výkon práce vo sviatok

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami (pozn.: Veľkonočná nedeľa sa síce považuje napr. za cirkevný sviatok, ale nie za štátny sviatok, preto za prácu v tento deň zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok nepatrí).

Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku. Podľa § 1 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch za štátne sviatky považujú tieto dni: 

a)       1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky,

b)      5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,

c)       29. august – výročie Slovenského národného povstania,

d)      1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky (novela 530/2023 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2021) 

e)      28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu (novela 326/2020 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2024),

f)        17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. 

Podľa § 2 zákona o štátnych sviatkoch sa za dni pracovného pokoja považujú tieto dni: 

a)       6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),

b)      Veľký piatok,

c)       Veľkonočný pondelok,

d)      1. máj - Sviatok práce,

e)      8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom,

f)        15. september - Sedembolestná Panna Mária,

g)       1. november - Sviatok všetkých svätých,

h)      24. december - Štedrý deň,

i)        25. december - Prvý sviatok vianočný,

j)        24. december - Druhý sviatok vianočný.

Upozornenie: Dňa 13.9.2018 bola schválená novela č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, podľa ktorej sa deň30. október – výročie Deklarácie slovenského národa považoval v roku 2018 za štátny sviatok. Išlo o definovanie „jednorazového sviatku“, ktorý sa uplatnil len v roku 2018.

Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely; uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 novely zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.  

Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky  síce zostal štátnym sviatkom, avšak ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. d) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.  To znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja, t. j. v tieto dni bude možné zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť aj prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.

Príklad: Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej prevádzke, pričom podľa rozpisu zmenového harmonogramu mal naplánovanú pracovnú zmenu aj na Bielu sobotu a aj na Veľkonočnú nedeľu. Patrí zamestnancovi za prácu vykonanú v tieto dni okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok?

Dni, ktoré sa považujú za sviatok, ustanovuje zákon č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Biela sobota a Veľkonočná nedeľa sa podľa tohto zákona za štátne sviatky nepovažujú, a preto zamestnancovi za prácu v tieto dni právny nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok v zmysle § 121 ods. 1 ZP nepatrí. (pozn.: S účinnosťou od 1.5.2018 mu však patrí príplatok za prácu v sobotu a príplatok za prácu v nedeľu).

Nariadenie práce počas dní sviatkov

Prácu v dňoch pracovného pokoja, t. j. na dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a na sviatky, možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a)       naliehavé opravárske práce,

b)      nakladacie a vykladacie práce,

c)       inventúrne a uzávierkové práce,

d)      práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

e)      práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f)        práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g)       kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

h)      naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

V deň sviatku