Problémy so sociálnym zabezpečením pri cezhraničnej telepráci a možné riešenie

Problém s cezhraničnou teleprácou

Nielen počas pandémie, ale aj po jej skončení vznikali právne otázky, ktoré priamo ovplyvňovali aj pracovnoprávnu oblasť. Zamestnávateľ mal pracovnú zmluvu (podľa slovenského práva) so zamestnancom (občanom SR), ktorý si však našiel bývanie v jednej z prihraničných obcí v Rakúsku. Zamestnávateľ v zmysle moderných trendov povoľuje výkon práce z domácnosti svojim zamestnancom. V prípade zamestnancov, ktorí bývajú na území SR s tým nebol žiadny problém. V prípade zamestnancov, ktorí bývali napríklad v Rakúsku však začali vznikať otázky ohľadom zdaňovania a platenia odvodov v Rakúsku. Tieto otázky sa dostali do pozornosti slovenskej odbornej verejnosti hlavne v roku 2020 v súvislosti so zmenami právnych predpisov v Rakúsku a postupom rakúskych orgánov. Výsledkom bolo buď váhanie, či odmietanie slovenských zamestnávateľov umožniť cezhraničnú teleprácu (prácu z domácnosti z Rakúska), resp. jej „utajovanie“ zamestnancom, ale aj zamestnávateľom. Tento postup samozrejme vyvolával aj otázky z hľadiska rovnakého zaobchádzania (hoci odpoveď na túto otázku nemožno automaticky zjednodušiť na záver, že ide o nerovnaké zaobchádzanie), keď kritérium pre odpoveď „áno – nie“ bolo posúdenie, kde zamestnanec býva.

Tento problém prihraničných regiónov a ich dopadov na výkon práce nie je len špecifickým problémom v SR, ale možno sa s ním stretnúť aj v iných štátoch EÚ (napr. osobitne v Luxembursku, kde zamestnanci z dôvodu vysokých nákladov v tejto krajine bývajú v SRN, Belgicku – v tejto súvislosti Luxembursko malo podpísané dohody s okolitými štátmi, ako riešiť túto otázku, pričom boli ustanovené limity rozsahu takejto práce, ktoré počas pandémie boli zvýšené). V tomto ohľade možno dať do pozornosti novú tzv. rámcovú dohodu pre teleprácu v oblasti sociálneho zabezpečenia.