Vyhľadávanie v personalistike
Persona-
listika
Preukazovanie a overenie osamelosti zamestnanca
Kategória: Riadenie ľudských zdrojov Autor/i: JUDr. Simona Makúchová, Advokátka, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o.
Osamelý zamestnanec je špecifickou kategóriou zamestnancov, ktorým Zákonník práce venuje zvýšenú pozornosť a ochranu. Tento status prináša zamestnancovi rôzne výhody a ochrany, ktoré zohľadňujú jeho rodinné a sociálne postavenie. V nasledujúcom texte sa podrobne zaoberáme definíciou osamelého zamestnanca, podmienkami, ktoré musí spĺňať, a zvýšenou právnou ochranou, ktorú mu Zákonník práce poskytuje. Zákonník práce neposkytuje bližšie informácie k postupom, aké dokumenty má zamestnanec predložiť na preukázanie statusu osamelého zamestnanca, najmä, ak je jeho rodinná situácia komplikovanejšia. Zamestnávatelia sa často nevedia vysporiadať s tým, ktoré dokumenty sú relevantné a kedy je dôvodné overovať si status zamestnanca. Tento príspevok ozrejmuje praktickú rovinu preukazovania a overovania statusu osamelého zamestnanca.
Pojem „osamelý zamestnanec“
Pojem osamelý zamestnanec je definovaný v § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Za osamelého zamestnanca je považovaný zamestnanec, ktorý:
- žije sám a
- je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.
Obe definičné podmienky pojmu osamelého zamestnanca musia byť splnené súčasne. Pri posudzovaní prvej definičnej podmienky „zamestnanec, ktorý žije sám“ je potrebné analogicky vychádzať z definície pojmu domácnosť podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorej domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Aby určité osoby tvorili spoločnú domácnosť, musí byť teda splnená podmienka ich trvalého spolužitia a zároveň podmienka, že spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Uvedené zákonom ustanovené podmienky musia však byť splnené súčasne (kumulatívne, t. j. v tom istom okamihu), inak o osamelého zamestnanca nepôjde. V tomto zmysle za osamelého možno považovať zamestnanca, ktorý nežije so žiadnou inou fyzickou osobou trvale alebo ktorý si náklady na svoje potreby uhrádza výlučne sám. Osamelým zamestnancom ostáva aj zamestnanec, ktorý žije s dieťaťom, o ktoré sa stará, keďže dieťa sa nepodieľa na úhrade nákladov na spoločnú domácnosť.
Znak „žitia sám“ nespĺňa zamestnanec, ktorý žije v domácnosti s inou osobou, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti alebo s rodičmi. Pojem „iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti“ je definovaný v rámci § 40 ods. 5 Zákonníka práce, pričom môže ísť napríklad o životného partnera/partnerku/druha/družku, t. j. osobu, ktorá sa na účely Zákonníka práce považuje za rodinného príslušníka.
Druhá definičná podmienka – znak pojmu osamelého zamestnanca predstavuje rodinný stav zamestnanca. Za osamelého zamestnanca sa považuje muž alebo žena, ktorí neuzatvorili manželstvo, t. j. slobodný muž, resp. slobodná žena. Osamelým zamestnancom môže byť tiež muž alebo žena, ktorých manželstvo zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, t. j. ovdovený muž, resp. ovdovená žena.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie
