Práca nadčas, práca vo sviatok a platové zvýhodnenie za ich výkon

V prípade zamestnancov pracujúcich v tzv. verejnej sfére (napr. zamestnanci obcí) však odmeňovanie takýchto situácií upravujú ustanovenia zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). Zákonník práce v týchto prípadoch upravuje len podmienky vykonávania práce nadčas a práce vo sviatok.

Tento príspevok sa zameriava na prácu nadčas a prácu vo sviatok a na platové zvýhodnenia za túto prácu podľa platnej legislatívy.

Práca nadčas

Práca nadčas je v Zákonníku práce upravená v nasledujúcich ustanoveniach:

• v § 97, ktorý upravuje organizáciu práce nadčas (príkaz, súhlas zamestnávateľa, dohoda účastníkov pracovného pomeru a pod.);
• v § 164 ods. 3, ktorý ustanovuje zákaz práce nadčas určitým kategóriám zamestnancov.

Zákonník práce definuje prácu nadčas v § 97 ods. 1 ako prácu, ktorá je „vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.“

V prípade zamestnanca s kratším pracovným časom sa prácou nadčas podľa § 97 ods. 2 Zákonníka práce rozumie „práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas.“

Zákonník práce definuje prácu nadčas pri pružnom pracovnom čase v § 97 ods. 3 Zákonníka práce ako prácu, ktorá je: „vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.“

Prevádzkový čas definuje § 88 ods. 4 Zákonníka práce ako celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období, ktoré je určené zamestnávateľom. Pružné pracovné obdobie sa uplatňuje ako:

• pracovný deň,
• pracovný týždeň,
• štvortýždňové pracovné obdobie alebo
• iné pracovné obdobie.

Za prácu nadčas sa podľa § 96 ods. 6 Zákonníka práce považuje aj práca vykonávaná na základe dohodnutej alebo nariadenej pracovnej pohotovosti: „Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.“

Zákonník práce ustanovuje nielen to, čo možno rozumieť prácou nadčas, ale aj to, čo za prácu nadčas nemožno považovať. Podľa § 97 ods. 4 Zákonníka práce prácou nadčas nie je práca, ktorou zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Prácou nadčas nie je ani práca vykonávaná zamestnancom mimo rozvrhu pracovných zmien, ktorú zamestnanec vykonáva bez súhlasu alebo príkazu zamestnávateľa.

Práca nadčas môže byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky vykonávaná na základe:

• príkazu zamestnávateľa na prácu nadčas;
• so súhlasom zamestnávateľa na prácu nadčas;
• na základe dohody zamestná­vateľa so zamestnancom.

Súhlas zamestnávateľa s prácou nadčas

Spravidla ide o situácie, keď zamestnanec požiada zamestnávateľa o súhlas na vykonanie nadčasu z rôznych dôvodov (napr. zvýšená potreba práce v určitom období – účtovné uzávierkové práce na konci kalendárneho roka).

Zákonník práce neurčuje, či má mať súhlas písomnú formu. Z hľadiska právnej istoty a správnej evidencie pracovného času je však vhodnejšie s nadčasovou prácou súhlasiť písomne.

Príkaz zamestnávateľa na prácu nadčas