Oboznamovanie zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je v zmysle § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. povinnosť pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať zamestnancov: 

• s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
• s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,
• so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Splnenie oboznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom je nevyhnutným predpokladom na to, aby zamestnanci vykonávali prácu bezpečne, v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a určenými pracovnými postupmi. Dodržiavanie týchto predpisov a zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci možno od zamestnancov vyžadovať, len ak s nimi boli riadne oboznámení. Tým je zároveň zaistená prevencia vzniku pracovných úrazov či iných ohrození života a zdravia zamestnancov.[1]

Oboznamovanie zamestnancov je zamestnávateľ povinný vykonávať nielen pri jeho prijatí do zamestnania, ale aj pri jeho preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.

Zamestnanci musia byť zrozumiteľným spôsobom poučení o predpisoch a zásadách týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný pravidelne kontrolovať a overovať ich znalosti z týchto právnych predpisov, pokiaľ chce zaistiť ich riadne dodržiavanie. Oboznamovanie by sa malo opakovať každé dva roky, pokiaľ osobitný predpis nestanovuje kratší čas.

Splnenie tejto povinnosti musí vedieť následne aj preukázať, preto vhodnou formou oboznamovania zamestnancov a následného overovania ich znalostí je písomná forma. Význam preukázateľného oboznámenia zamestnancov je nielen z hľadiska splnenia jeho zákonnej povinnosti, ale môže byť tiež prostriedkom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz či chorobu z povolania.

Treba však pripomenúť, že rovnako pokyny zamestnávateľa nesmú byť v rozpore s bezpečnostnými predpismi, s ktorými bol zamestnanec oboznámený. Judikatúra totiž ustália, že o zavinené porušenie bezpečnostných predpisov nepôjde vtedy, ak zamestnanec vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi na príkaz nadriadených zamestnancov, teda na príkaz zamestnávateľa. Zavinenie je tu vylúčené práve tým, že zamestnávateľ na takýto postup dal príkaz. Ani v prípade, ak zamestnanec splní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, a že teda konal práce, ktoré bol oprávnený odmietnuť, nemôže sa zamestnávateľ zbaviť zodpovednosti za prípadnú škodu, ktorá vznikla zamestnancovi. (R 11/1976)[2]

Kedy má zamestnávateľ oboznamovaciu povinnosť 

Príklad č. 1:

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na pozíciu disponent výroby na trvalý pracovný pomer. Pri nástupe do zamestnania bol riadne oboznámený s BOZP v súlade s § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. Po jednom  mesiaci  bol preložený na iné pracovisko s iným charakterom práce s tým, že sa zároveň zmenila aj jeho pracovná zmluva. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca s BOZP v súlade s § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. alebo stačí preškolenie zamestnanca vedúcim zamestnancom na konkrétne pracovisko?

Zákon č. 124/2006 Z. z. v § 7 ods. 3 stanovuje, že zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s jestvujúcimi ohrozeniami, so zákazom vstupovať do priestoru a pod. vždy, keď je zamestnanec preložený na iné pracovisko, a tiež keď je zaradený na inú prácu. Preto je potrebné, aby zamestnávateľ opätovne vykonal oboznámenie zamestnanca, a to vzhľadom na podmienky nového pracoviska, ktoré sa môžu odlišovať od toho predošlého, a tiež s ohľadom na charakter práce, ktorú začne zamestnanec vykonávať.

Príklad č. 2:

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a následne po dvoch mesiacoch na trvalý pracovný pomer s výkonom tej istej pracovnej činnosti s tým, že zo dňa na deň dostal novú pracovnú zmluvu. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca v súlade s § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. alebo mu platí vstupné oboznámenie BOZP, ktoré absolvoval pri nástupe do práce na dohodu o pracovnej činnosti?

Zákon č. 124/2006 Z. z. obdobnú situáciu bližšie neupravuje, no možno predpokladať, že pokiaľ sa nezmení náplň práce zamestnanca, nie je potrebné opätovne vykonávať vstupné školenie ohľadom BOZP. Zamestnávateľom však odporúčame si túto informáciu overiť na príslušnom inšpektoráte práce, a to s ohľadom na charakter pracovnej činnosti a určité špecifiká práce.