Novela Zákonníka práce – povinnosť dodávateľa vyplatiť mzdu zamestnancovi

Všeobecne o návrhu zákona

Cieľom návrhu zákona je vyhovieť odôvodnenému stanovisku Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023, ktorá namieta nesúlad slovenských vnútroštátnych opatrení s čl. 12 Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).

Navrhovaná zmena spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy.

Podrobne o návrhu zákona

a) odsek 1

V ods. 1 sa ustanovuje právo zamestnanca uplatniť právo na vyplatenie splatnej  mzdy, ktorá mu nebola vyplatená jeho zamestnávateľom, aj voči dodávateľovi služby na území Slovenskej republiky, ktorého priamym subdodávateľom je jeho zamestnávateľ.

Identifikácia právneho vzťahu

Príklad: v zmluvných vzťahoch sa vyskytujú napr. tieto subjekty:
- objednávateľ stavby budovy,
- dodávateľ (t. j. subjekt, s ktorým má objednávateľ priamy zmluvný vzťah),
- subdodávateľ dodávateľa (t. j. subjekt, s ktorým má dodávateľ priamy zmluvný vzťah, ale zmluvný vzťah medzi objednávateľom a subdodávateľom neexistuje -  pre neho pracuje zamestnanec).

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec nemôže žiadať vyplatenie mzdy od objednávateľa stavebných prác. O vyplatenie mzdy dodávateľa nemôže žiadať ani zamestnanec „nepriameho“ subdodávateľa (subdodávateľ subdodávateľa). Právo na vyplatenie mzdy je rovnako ako v súčasnom znení § 5 ods. 11 Zákonníka práce teda obmedzené len na vzťah dodávateľa služby a priameho subdodávateľa služby, a teda dodávateľ služby nezodpovedá za nevyplatenú mzdu za celú reťaz subdodávateľov, rovnako ako priamy subdodávateľ nezodpovedá za jeho subdodávateľov.

Navrhované znenie vychádza z doterajšieho znenia § 5 ods. 11, podľa ktorého „Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 6 písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo odseku 3 alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ.“.

Na rozdiel od doteraz účinného znenia sa navrhuje vo väzbe na požiadavku Európskej komisie rozšírenie pôsobnosti tohto ustanovenia nielen na zamestnávateľov, ktorí zamestnancov vysielajú na územie Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 6 písm. a) a b) Zákonníka práce, ale aj na vnútroštátne situácie. Z tohto dôvodu ide o návrh nového § 130a Zákonníka práce (ktorý je zaradený za § 130 Zákonníka práce o výplate mzdy) a nie o doplnenie § 5 Zákonníka práce (ktorý sa týka vysielania).

Okruh činností (niektoré stavebné práce)

Vzhľadom na to, že smernica 2014/67/EÚ v čl. 12 ods. 2 vyžaduje povinné zavedenie tohto druhu zodpovednosti len na stavebné práce podľa prílohy smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, navrhuje sa uplatňovanie tohto práva len pokiaľ ide o stavebné práce podľa prílohy č. 1aa (pozn. práce v súčasnosti vymedzuje znenie § 5 ods. 9 Zákonníka práce).

Mzda pri výkone práce vo vzťahu dodávateľa a subdodávateľa

V prípade nevyplatenej mzdy zamestnanca a práva na jej vyplatenie, nejde o vyplatenie akejkoľvek nevyplatenej mzdy dodávateľom za priameho subdodávateľa (zamestnávateľa), ale nevyplatená mzda je rámcovaná prácami vykonávanými v rámci zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a priamym subdodávateľom.

Príklad: objednávateľ si objednal pri výstavbe budovy zemné práce. Tieto činnosti si zabezpečuje dodávateľ subdodávateľsky na základe príslušnej zmluvy so svojim subdodávateľom. Zamestnanec subdodávateľa má pracovnú zmluvu s pracovným časom 40 hodín týždenne s nerovnomerným rozvrhnutím a  podieľal sa na vykonaní subdodávky v príslušnom mesiaci v rozsahu 100 hodín, zvyšných 90 hodín vykonával prácu mimo tejto subdodávky. Zamestnávateľ mu nevyplatil žiadnu mzdu. Voči dodávateľovi by teda mohol požadovať len vyplatenie mzdy v rozsahu 100 hodín, pretože len tieto sú v rámci prác „ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v