Nárok zamestnanca na peňažné plnenie v súvislosti s výskytom koronavírusu

Zamestnávateľ je povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu, pričom riadiť sa môže aj opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR. Aké má teda zamestnávateľ možnosti v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, aby ochránil svojich zamestnancov? Môžu zamestnanci pracovať z domu? A čo v prípade osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia?

Zamestnávateľ a zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov

Ako má zamestnávateľ postupovať pri ochrane zamestnancov v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19, resp. inej pandémie, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. priamo nerieši. Prijatie opatrení zamestnávateľom závisí nielen od pracovných podmienok zamestnanca a charakteru podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, ale aj od preventívnych opatrení, ktoré nariadi Ústredný krízový štáb SR. Ak je napr. jedným z opatrení zákaz maloobchodného predaja v predajni so záhradkárskymi potrebami, tak majiteľ predajne musí prevádzku zatvoriť a zamestnanci zostanú doma bez práce. Nakoľko im zamestnávateľ nebude prideľovať prácu z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, je im povinný počas tohto obdobia vyplácať náhradu mzdu vo výške priemerného zárobku. Inak možno postupovať u osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia. V zmysle usmernenia hlavného hygienika SR sa vyžaduje, aby zostali v karanténe a sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť prácu z domu, príp. inú prekážku v práci na strane zamestnanca po dobu 14 dní.

V prípade, ak sa zamestnanec vrátil z dovolenky alebo zo služobnej cesty z oblasti, kde bol výskyt prípadov ochorenia COVID-19, alebo ak mohol byť potenciálne v kontakte s osobami, u ktorých je riziko, že boli nakazené, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V tomto prípade nemožno vylúčiť, že ide o tzv. rizikového zamestnanca, kde je riziko, že sa tento zamestnanec mohol nakaziť a zároveň môže nakaziť aj ďalšie osoby, s ktorými príde do kontaktu. V záujme ochrany zdravia ostatných zamestnancov môže zamestnávateľ ustanoviť povinnosť zamestnanca oznamovať svoj pobyt v rizikovej oblasti, príp. iné skutočnosti, ktoré sú relevantné pre ochranu zdravia.

Opatrenia nariadené Ústredným krízovým štábom SR

Ústredný krízový štáb SR nariadil dňa 9. 3. 2020 v súvislosti s nepriaznivým vývojom epidemiologickej situácie viaceré preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu akútnej infekcie horných dýchacích ciest COVID-19, ktorú spôsobuje nový koronavírus (SARSCoV-2) z čeľade Coronaviridae. Jedným z nich bolo, že fyzické osoby (FO), ktoré sa vracajú na Slovensko z Talianska, Číny, Iránu a Južnej Kórey, musia od 10. 3. 2020 až do odvolania zostať v domácej povinnej karanténe (obdobný pojem je „domáca izolácia“) po dobu 14 dní, vrátane osôb, ktoré s nimi žijú v domácnosti. Podľa vyjadrenia hlavného hygienika SR: „Byť v domácej izolácii znamená zdržať sa sociálnych kontaktov, pracovnej činnosti s výnimkou práce v mieste domácej izolácie a akýchkoľvek činností, ktoré si vyžadujú opustiť miesto izolácie.“ Povinná domáca 14-dňová karanténa sa od 13. 3. 2020 od 7. hodiny až do odvolania sprísnila a platí pre všetky osoby, ktoré sa vrátia zo zahraničia z ktoréhokoľvek štátu (výnimku majú vodiči nákladnej kamiónovej dopravy). Za nerešpektovanie nariadenia môže byť občanovi uložená pokuta do výšky 1 650 €. Prísnejšie preventívne opatrenie platí pre osoby, ktoré sa z postihnutých oblastí zo zahraničia vracajú ako organizované skupiny. Všetkým osobám, ktoré sa od 16. 3. 2020 od 6. hodiny vracajú z postihnutých oblastí zo zahraničia skupinovo, sa nariaďuje 14-dňová izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra SR a nie v domácej povinnej karanténe.

Poznámka: V súlade s § 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“) izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia. Izolácia môže v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení. V súlade s § 2 ods. 1 písm. n) cit. zákona karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

Dňa 16. 3. 2020 vláda SR vyhlásila núdzový stav vo viacerých nemocniciach a zároveň nariadila Úradu verejného zdravotníctva SR prijať ďalšie opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktoré spočívajú v tom, že na obdobie 14 dní sa zakazuje maloobchodný predaj a predaj služieb v prevádzkach okrem predajní potravín a drogérií a pohonných látok, lekární a predajní zdravotníckych pomôcok, novinových stánkov, predajní krmív a potrieb pre zvieratá vrátane veterinárnych ambulancií, prevádzok telekomunikačných operátorov a verejného stravovania, stánkov s rýchlym občerstvením, prevádzok poštových, bankových, poisťovacích služieb a internetových obchodov, donáškových služieb, práčovní a čistiarní odevov, auto a pneuservisov, odťahových a pohrebných služieb. Taxislužby môžu fungovať, no nie na prevoz osôb, ale len tovaru.

Od pondelka 16. 3. 2020 boli na 14 dní zatvorené všetky materské školy, školy, univerzity a všetky voľnočasové zariadenia. V súčasnosti budú uzatvorené až do odvolania, nakoľko dňa 26. 3. 2020 minister školstva rozhodol v súlade s § 150 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. o mimoriadnom prerušení vyučovania od 30. 3. 2020 do odvolania.

Zamestnávateľ a zamestnanec majú podľa Zákonníka práce viacero možností ako sa v tejto mimoriadnej situácii dohodnúť, aby sa na pracovisku predišlo šíreniu ochorenia COVID-19. Ak zamestnávateľ zabezpečí svojim zamestnancom na pracovisku také pracovné podmienky, aby mohli plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života a zdravia, výkon práce môže ďalej pokračovať na pracovisku. Takéto rozhodnutie však závisí od toho, či opatrenia prijaté zamestnávateľom budú na vylúčenie rizika šírenia koronavírusu dostatočné. Ak to druh vykonávanej práce umožňuje, prichádza do úvahy aj výkon práce z domu, príp. zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť, že zamestnanec bude čerpať dovolenku alebo náhradné voľno, ak ho má zamestnanec nevyčerpané.

V osobitnom prípade môže ísť aj o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, kedy zamestnávateľ zamestnancovi prácu nepridelí a zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

♦ Príklad č. 1:

Ako má zamestnávateľ postupovať v prípade, ak sa u zamestnanca riadne pracujúceho na svojom pracovisku preukážu pozitívne výsledky na COVID-19?

V takomto prípade je potrebné určiť, či boli na pracovisku aj ďalšie osoby v úzkom kontakte s nakazeným zamestnancom. Za osobu v úzkom kontakte sa považuje osoba žijúca v jednej domácnosti s nakazenou osobou, osoba v úzkom fyzickom kontakte s nakazeným a aj osoba, ktorá bola v rovnakej miestnosti s nakazeným viac ako 15 minút a na vzdialenosť menej ako 2 metre. Ak zamestnanci boli v úzkom kontakte s nakazenou osobou, pracovník príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva môže určiť rôzne protiepidemiologické opatrenia, v závislosti od úrovne kontaktu s nakazeným, napr. podrobiť ich povinnej 14-dňovej karanténe.

Možnosti zamestnávateľa, ak nie je nariadená karanténa zamestnanca

Je na zvážení zamestnávateľa, či v súvislosti s rizikom šírenia ochorenia COVID-19 umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku. Sú aj prípady, kedy nemožno prevádzky uzatvoriť (napr. predajne potravín, drogérie, lekárne). V takomto prípade však zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca výkon práce na pracovisku len vtedy, ak mu zaistí bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré je zamestnávateľ povinný v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečiť, sú vymenované v § 6 ods. 1 zákona o BOZP.

Aj právna úprava § 177 Zákonníka práce ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. V prípade podozrení na ochorenie COVID-19 u svojho zamestnanca musí zamestnávateľ túto skutočnosť nahlásiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a riadiť sa pokynmi zodpovedného pracovníka.

Ak zamestnávateľ nebude vykonávať/nevykonáva zodpovedajúce opatrenia vo výrobnej, personálnej alebo administratívno-technickej oblasti tak, aby potencionálne riziko eliminoval alebo ho úplne odstránil, hrozí riziko vzniku ochorenia zamestnancov. Ak v takomto prípade zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb, zamestnávateľ v súlade s § 8 ods. 2 zákona o BOZP nesmie tento krok zamestnanca posudzovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Na právnu úpravu zákona o BOZP nadväzuje v tejto súvislosti aj právna úprava Zákonníka práce, z ktorej vyplýva možnosť odmietnuť vykonať prácu zamestnancom aj z iných dôvodov, t. j. nielen, keď je bezprostredne a vážne ohrozené zdravie pri práci:

• ust. § 178 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu,
• ust. § 47 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, alebo bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Z uvedeného vyplýva, že ak je „bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca“, zamestnanec môže odmietnuť vykonať prácu. Posúdenie situácie, či v danom prípade ide o bezprostredné a vážne ohrozenie života a zdravia zamestnanca je individuálne a závisí od konkrétneho prípadu. Rozhodnutie zamestnanca, že odmietne vykonať zadanú pracovnú úlohu, musí byť založené na objektívnych podmienkach na pracovisku, v ktorom vykonáva prácu, a ktoré vytvárajú predpoklad, že môže prísť/prišlo k takémuto bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia zamestnanca (napr. na pracovisko sa vrátil zamestnanec z rizikovej oblasti a zamestnankyňa, ktorá je tehotná, sa cíti ohrozená).

♦ Príklad č. 2: