Nárok na príspevok na rekreáciu pri prenocovaní v rôznych zariadeniach

V mnohých prípadoch ide o situácie spojené s predĺženým víkendom, a teda s ubytovaním PI/SO + SO/NE, resp. SO/NE + NE/PO, prípadne je to aj kombinácia 1 + 2 alebo 2 + 1, napr. PI/SO + SO/NE + NE/PO.

V praxi sa stáva, že zamestnanec strávi jednu noc v jednom hoteli a druhú noc sa presunie do druhého hotela (napr. navštevuje nejaký región a nevracia sa späť do pôvodného ubytovania), prípadne ide aj do tretieho hotela na tretiu noc. Zamestnanec následne zamestnávateľovi predloží dva doklady o ubytovaní (resp. tri doklady pri troch ubytovacích zariadeniach).

Spor sa potom vedie napr. ohľadom toho, že zamestnávateľ tvrdí, že rozdielne ubytovacie zariadenia môžu byť len súčasťou pobytového balíka podľa § 152a ods. 4 písm. a) ZP („služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,“) a nie v prípade individuálneho ubytovania podľa § 152a ods. 4 písm. c) ZP („ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby“).

Stanovisko:

Podľa § 152a ods. 4 písm. c) ZP:

„Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na ...

c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,“.

Z ustanovenia § 152a ods. 4 písm. c) ZP ani zo zámeru zákonodarcu  nevyplýva väzba na jediné ubytovacie zariadenie. Zákonník práce rieši dve prenocovania a používa spojenie „ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky“ a nie „ubytovanie najmenej na dve prenocovania v tom istom ubytovacom zariadení na území Slovenskej republiky“ 

Zároveň je dôležité uviesť, že ide o príspevok na rekreáciu, nie na ubytovanie. Cieľom je hradiť náklady na rekreáciu, nie na obyčajné prespanie v hoteli, t. j. rekreácia musí trvať aspoň dve prenocovania, pričom však samotná rekreácia môže trvať aj niekoľko dní, ktoré zamestnanec strávi cestovaním po území SR, kde, pochopiteľne, mení ubytovacie zariadenia.

Opačný záver by znamenal, že kým zamestnanec, ktorý využije služby cestovnej kancelárie, môže meniť ubytovacie zariadenia, zamestnanec, ktorý ich nevyužije, ich nemôže meniť. V praxi rekreačný pobyt môže mať aj taký charakter, že zamestnanec sa z ubytovacieho zariadenia č. 1 pešou túrou cez hory presunie do ubytovacieho zariadenia č. 2.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak prenocovania počas jednej rekreácie na seba nadväzujú, výdavky spojené s ubytovaním v týchto ubytovacích zariadeniach sú z hľadiska príspevku na rekreáciu oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 ZP.

Uvedené sa skúma z nadväznosti dátumov na dokladoch: zamestnávateľ musí z následnosti dátumov na dokladoch o ubytovaní odkontrolovať nepretržitosť trvania rekreácie v takom rozsahu, aby bola dĺžka ubytovania v úhrne splnená.

Pozn.: V prípade rekreácie realizovanej formou turizmu nie je vylúčené, že sa zamestnanec ubytuje v zariadení č. 1, následne pri túre prespí v stane, potom sa ubytuje v zariadení č. 2 a pod. Aj v tomto prípade ide o posúdenie, či dve prenocovania, resp. viac prenocovaní  sú súčasťou jednej rekreácie alebo nie.