Materská a rodičovská dovolenka

Podľa smernice Rady č. 2010/18/EÚ z 8. marca 2010 sa rodičovská dovolenka považovala za osobné neprenosné právo každého z rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, príp. obaja naraz. Napriek tomu, že smernica Rady 2010/18/EÚ bola nahradená novou smernicou EP a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, právo každého rodiča minimálne na štyri mesiace rodičovskej dovolenky zostalo zachované; podľa novej smernice sú členské štáty naviac povinné zabezpečiť, aby pri príležitosti narodenia dieťaťa bolo garantované právo aj na otcovskú dovolenku, a to bez ohľadu na zamestnancov manželský alebo rodinný stav, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve.

Kto má nárok na materskú a rodičovskú dovolenku

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka sú pracovnoprávne inštitúty, ktoré sú ustanovené v § 166 až § 169 Zákonníka práce (ďalej len "ZP"). Nárok na čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky má zamestnanec, ktorý má u zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer (uzavretá pracovná zmluva). Právo na čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky majú aj zamestnanci, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na skrátený pracovný úväzok, zamestnanci so zmluvou na dobu určitú a aj zamestnanec v skúšobnej dobe; nárok na materskú a rodičovskú dovolenku nie je podmienený ani odpracovaním určitého času. 

Nárok na materskú a rodičovskú dovolenku nemajú zamestnanci, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti), nakoľko ustanovenia siedmej časti ZP vrátane časti „Podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti“ sa na nich nevzťahujú (§ 223 ods. 2 ZP).

Dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa

Dovolenka, ktorá sa poskytuje žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, sa označuje ako materská dovolenka. Žene patrí materská dovolenka v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí od narodenia dieťaťa aj mužovi ospravedlnené voľno, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu, ako patrí žene; neoznačuje sa však ako materská dovolenka, ale ako rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP.

• Žena (zamestnankyňa) má v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „materská dovolenka“ odo dňa, keď ju lekár „vypíše“ na materskú dovolenku; žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

• Muž (zamestnanec) má v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „rodičovská dovolenka“ odo dňa narodenia dieťaťa. Pojem „materská dovolenka“ pre mužov v súčasnosti ZP nepozná, a preto ju zamestnávateľ nemôže mužovi poskytnúť. Z uvedeného vyplýva, že aj mužovi patrí v  súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa ospravedlnené pracovné voľno, ale nazýva sa rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a nie materská dovolenka. Poskytuje sa v rovnakom rozsahu ako žene.

Rodičovská dovolenka muža je podľa § 166 ods. 1 ZP od narodenia dieťaťa štandardne v trvaní 34 týždňov; táto doba sa na účely nároku na dovolenku považuje za výkon práce. Ak si muž uplatní nárok na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 ZP neskôr ako po narodení dieťaťa, patrí mu tento nárok v zostávajúcom rozsahu.

To znamená, že v prípade, ak si muž bude čerpať rodičovskú dovolenku až po 34. týždni od narodenia dieťaťa, na pracovnoprávne účely to už nie je rodičovská dovolenka podľa § 166 ods.  1 ZP, ale ide o rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods.  ZP 2, ktorá sa na účely nároku na dovolenku za výkon práce nepovažuje, a preto nárok na riadnu dovolenku v zamestnaní podľa § 109 ZP môže krátiť.

Upozornenie: V schvaľovacom procese je novela ZP, do ktorej sa majú transponovať ustanovenia smernice EÚ č. 2019/1158, aby otcovia alebo rovnocenní druhí rodičia, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve, mali pri príležitosti narodenia dieťaťa právo na otcovskú dovolenku v rozsahu najmenej 10 pracovných dní.  Nakoľko slovenská právna úprava už v súčasnosti poskytuje zamestnancovi (mužovi) dovolenkuv súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa(ide rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 ZP), v súvislosti s transpozíciou smernice EÚ sa nenavrhuje zaviesť nový inštitút otcovskej dovolenky, ale len premenovať už existujúci inštitút rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP na tzv.otcovskú dovolenku; zároveň sa navrhuje, aby otcovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrila mužovi od narodenia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov. Počas čerpania otcovskej dovolenky vznikne otcovi dieťaťa nárok na materské v rozsahu 3 týžd