Konanie za a v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch

Osoby konajúce za zamestnávateľa podľa § 9 Zákonníka práce

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej ako „Zákonník práce“):

„V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.“

Odsek 2 v § 9 Zákonníka práce bližšie upravuje poverenie, a to tak, že zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

Definíciu vedúceho zamestnanca upravuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý určuje, že „vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny“.

Na základe uvedeného znenia Zákonníka práce môžeme jednoznačne uviesť, že v pracovnoprávnych vzťahoch môžu za zamestnávateľa konať tri skupiny osôb:

• štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu – v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným ide o jedného alebo viacerých konateľov, ktorým oprávnenie konať za zamestnávateľa vyplýva priamo z ich funkcie. V prípade, že je vymenovaných viacero konateľov, ale podľa zápisu v obchodnom registri je každý z konateľov oprávnený konať samostatne, tak aj v pracovnoprávnych vzťahoch konajú konatelia samostat