Kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk

Právo na štrajk je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb. v z. n. p.). Článok 37 ods. 4 Ústavy SR upravuje, že:

„Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“

Naopak, zástupcami zamestnancov a médiami často používaný pojem „štrajková pohotovosť“ nemá oporu v našom právnom systéme. Žiadny právny predpis nedefinuje pojem štrajková pohotovosť. V praxi odborové organizácie vyhlasujú štrajkovú pohotovosť ako určitú formu nátlaku a aby upozornili na svoje požiadavky a možnosť vyhlásenia štrajku. Nie je definované, ako dlho má alebo môže štrajková pohotovosť trvať.

Uzatvorenie kolektívnej zmluvy

S cieľom potvrdenia alebo zlepšenia pracovných podmienok uzatvárajú príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie kolektívne zmluvy. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) presne určuje proces vyjednávania a uzatvárania kolektívnej zmluvy.

Kolektívna zmluva sa podľa § 6 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní uzatvára na dobu, ktorá je v nej výslovne určená, t. j. môže byť uzatvorená napr. na 6 mesiacov alebo na viacero rokov. Len v prípade, že kolektívna zmluva dobu, na ktorú sa uzatvára, výslovne neurčuje, platí predpoklad, že sa dojednala na jeden rok. 

Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Na predloženie návrhu je teda oprávnená ktorákoľvek zo strán – môže to byť zamestnávateľ alebo odborová organizácia.

Druhá zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté. Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť, ak to nie je v rozpore s ich oprávnenými záujmami.

Kolektívny spor

Ak výsledkom kolektívneho vyjednávania nie je uzatvorenie kolektívnej zmluvy, vzniká kolektívny spor. Za účelom jeho vyriešenia sa zmluvné strany môžu dohodnú