Bezpečnosť osobných údajov pri práci z domu

Zákonom č. 66/2020 Z. z. bol do Zákonníka práce včlenený § 250b, ktorý ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (z domácnosti) zamestnanca, ak:

• ide o činnosť, u ktorej je to možné a
• ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a
• zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán pritom nie je týmto ustanovením vylúčená).

Taktiež sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že:

• povaha práce to umožňuje a
• nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku).

Treba poznamenať, že zavedenie home office pre viac zamestnancov (prípadne pre celú firmu) nie je také jednoduché a ide o určitý proces, ktorý so sebou prináša povinnosti pre zamestnávateľa i v oblasti ochrany osobných údajov a ich bezpečnosti. Pri práci z domu pritom hrozí vyššie riziko úniku, straty osobných údajov, či iné bezpečnostné incidenty, ktoré môžu mať dopad na ochranu osobných údajov. Zamestnávatelia by preto mali zvýšiť ochranu osobných údajov a poučiť zamestnancov o manipulácii s nimi v domácom prostredí.

Tento článok pojednáva o povinnostiach zamestnávateľa súvisiacich so zabezpečovaním ochrany osobných údajov pri práci z domu.

Bezpečnosť osobných údajov, s ktorými zamestnanci pracujú

Prevádzkovateľ je povinný so zreteľom na najnovšie poznatky, na náklady na vykonanie opatrení, na povahu, rozsah, kontext a účel spracúvania osobných údajov a na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva fyzických osôb prijať primerané technické a organizačné opatrenia na zaistenie úrovne bezpečnosti primeranej tomuto riziku.

Uvedené platí o to viac, že pri výkone práce formou home office nemá zamestnávateľ zamestnancov až tak pod kontrolou, ako keď pracujú na pracovisku, v jeho priestoroch. Navyše, v tomto prípade majú zamestnanci pracovné prostriedky doma – počítače (notebooky), alebo služobné telefóny, poniektorí si domov odnesú aj celé spisy, rôzne dokumenty a pod. Okrem toho sa v ich domácnosti spravidla pohybujú aj ďalšie osoby – manžel / manželka, deti a pod.

Zamestnanci, ktorí majú vzdialený prístup k zamestnávateľovej infraštruktúre napr. nie sú obmedzovaní fyzickými bezpečnostnými opatreniami, ktoré môžu byť k dispozícii v priestoroch pracoviska. Preto, bez zavedenia náležitých technických opatrení rastie riziko neoprávneného prístupu, ktoré môže vyústiť až v stratu, či zničenie osobných údajov zamestnancov, či zákazníkov.

Problémom môže byť aj to, že niektorí zamestnávatelia nemajú dosť hardvéru (prenosných počítačov) a tak sa naskytá otázka, čo so zamestnancami, ktorí nemajú prenosný počítač. Možnosťou je preniesť mu stolový počítač domov alebo umožniť (povoliť) prácu z vlastného zariadenia zamestnanca. To ale predstavuje ďalšie bezpečnostné rizik