Pojmy ako stavebníctvo, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“), stavebný stroj sú v mimoriadne silnom, interaktívnom, blízkom vzťahu, teda interakcii vzájomne pôsobiacich dvoch, troch alebo viacerých činiteľov v tom-ktorom danom časovom okamihu. Sú takmer vždy, okrem iných, hlavnými činiteľmi v tomto odbore a tvoria neodmysliteľnú a neoddeliteľnú súčasť prípravného, realizačného i finalizačného procesu v stavebnej výrobe, berúc v úvahu aj dôležitosť riadiacej a kontrolnej činnosti pri plnení výrobných a ostatných úloh.
Stavebníctvo svojim rozsahom významnou mierou prispieva k domácemu hrubému produktu, svojim objemom v celoštátnom meradle v priemere okolo 8 %. Vzťah vedúcich, riadiacich a výrobných pracovníkov k problematike ochrany zdravia či bezpečnosti práce veľmi úzko súvisí a závisí od znalosti stavebnej problematiky, znalosti príslušných právnych a ostatných predpisov a zákonných noriem. Vzťah súvisí najmä s vôľou pracovníkov ich nielen dokonale poznať, ale najmä dodržiavať, v plnej miere rešpektovať a dodržiavanie dôsledne vedúcimi pracovníkmi nielen kontrolovať, ale ich v tom smere svojím konaním príkladne aj motivovať.
Mnohé poznatky a skúsenosti z praxe nám však často vravia o opaku, keď problematike stavebnej výroby, BOZP sa nevenuje náležitá a dostatočná pozornosť a neprávom sa podceňuje v dôležitých bodoch, na nesprávnych miestach. Výslednicou týchto negatívnych procesov sú často poškodenia strojov, technologických celkov, poškodenia zdravia pracovníkov alebo následky v podobe ich ťažkých úrazov, pripadne smrteľných zranení.
Štatistiky z posledných období sú veľmi varujúce, nepriaznivé, pri ktorých by sa mal každý pracovník, a to nielen v stavebníctve, zúčastňujúci sa daných procesov, osobne nad nimi denne na chvíľu pozastaviť, zamyslieť a včas si z toho vyvodzovať závery s prijímaním správnych rozhodnutí pre svoju každodennú činnosť na konkrétnom pracovisku.
Vzhľadom na dlhodobé negatívne štatistiky je len samozrejmosťou, že štát neustále vyvíja tlak na dodávateľov stavebných prác, aby si plnili povinnosti vo vzťahu k technike, technologickým pracovným postupom, BOZP rôznymi formami. Je to najmä formou právnych a ostatných predpisov, ich neustálych aktualizačných zmien či novelizácií, s prihliadnutím k vedecko-technickému pokroku, vyžadujúc pritom ich nekompromisné plnenie.
Je to taktiež formou požiadaviek smerom k výrobcom strojov, aby neustále zvyšovali oblasť kvality a vybavenosti strojov, k čomu prispieva nemalou mierou tiež aj nepriama ochrana obslúh stavebných strojov a ďalších pracovníkov na pracovisku.
Priamu ochranu si možno predstaviť ako účinné a uvedomelé pôsobenie obslúh stavebných strojov, ktorí berú plne na vedomie a rešpektujú príslušné ochranné zariadenia, dokonale poznajú ich funkcie, pokyny a poučenia výrobcu v tomto smere vrátane príslušných právnych a ostatných predpisov.
Nepriamu ochranu si možno predstaviť ako vyššiu formu ochrany nezávislú na správaní obslúh stavebných strojov a ich spolupracovníkov, ktorej účinnosť nie je závislá na konaní človeka, ba dokonca ho chráni proti jeho vôli. Nepriamou ochranou sú najmä všetky ochranné zariadenia strojov a zariadení, ktoré sú rôznymi formami viazané na funkcie a bezpečný chod stroja alebo niektorého jeho technického zariadenia. Ochrana sa prejaví v reáli tak, že pri pokuse obsluhy obísť bezpečnostné zariadenie či príslušnú ochranu, sa celé zariadenie zaktivuje, príslušné pohyby stroja vypne, prípadne úplne zastaví činnosť stroja, ktorá by mohla byť primárnou príčinou úrazového deja či hmotného poškodenia jeho častí, príp. celého stroja.
Z uvedeného vyplýva, že sa oplatí investovať do nepriamej ochrany, najmä technickými prostriedkami, ktoré napr. zabránia prístupu končatiny do priestoru otáčavých častí stroja, napr. ventilátora, kardanového hriadeľa alebo hydraulickým poistným ventilom technického zariadenia zabráni preťaženiu stroja pred nadmerným stúpnutím tlaku v hydraulickom obvode. Obdobne strata bezpečného ťažiska stroja či pád bremena s výložníkom tiež úzko súvisia so spôsobom práce, resp. kvalitou hydraulických obvodov.
V sumári možno zhodnotiť - čím nižšia miera technickej ochrany, tým vyššie sú nároky na vlastnosti, schopnosti a odborné vedomosti obsluhy. Je logické, že to platí aj opačne.
Dynamický a prudký rozvoj stavebníctva v poslednom období, neustále sa zvyšujúce nároky na výkony strojov a pracovníkov, časové plnenie dodávateľsko-odberateľských termínov, vyžadujú dôslednosti v konaní pracovníkov pri každodennom plnení úloh, neopomenúc a nezabúdajúc ani na dôležitosť zodpovedného dodržiavania predpisov v oblasti BOZP. Preto sa dodávatelia stavebných prác neustále zameriavajú na preventívne opatrenia v orientácii, najmä smermi, ako sú rizikové činitele pracovného prostredia, identifikácie rizík a nebezpečenstiev, analýzy chybných konaní odborných a ostatných pracovníkov, a samozrejme i obslúh stavebných strojov a zariadení v stavebníctve.
Z histórie vývoja stavebných strojov
História vývoja stavebných strojov a zariadení úzko súvisela s vývojom ľudstva, jeho prirodzenými potrebami bývania, vzdelávania, cestovania či stretávania sa na námestiach, v kultúrnych centrách, kinách alebo iných zariadeniach dennej potreby.
V dávnych dobách ľudia svojimi myšlienkovými pochodmi, skutkami, objavovaním stále nových vecí získavali obrovské množstvo poznatkov, ktoré následne pretavovali do nových životných a pracovných postupov.
Začali zostrojovať jednoduché stroje, využívať čoraz dômyselnejšie nástroje a zariadenia.
Zostrojovaním rôznych druhov zložitejších strojov a zariadení ľudstvo sledovalo prioritný cieľ, aby sa minimalizovali nároky na ľudskú prácu, aby sa odstránila potreba namáhavej fyzickej práce a túto vykonávali stroje v prospech ľudstva.
Tak následne začali vznikať aj prvé zložité a ťažkopádne stavebné stroje a zariadenia.
Medzi prvé stavebné stroje, ktoré vznikli, možno zaradiť rýpadlo poháňané parou, navrhnuté americkým vynálezcom Wiliamom Otisom v roku 1836. Skonštruované a vyrobené na pásovom podvozku, pripomínajúce skôr nakladací žeriav.
Ďalšími strojmi boli gradery (zrovnávače), využívajúce konskú ťažnú silu, s prekvapujúco inteligentným, dômyselným uchytením a ovládaním radlice pre pracovnú činnosť.
Tieto stroje spolu s nakladačmi významne ovplyvnili rozvoj železníc, cestnej infraštruktúry a automobilového priemyslu. Spolu s masívnou bytovou výstavbou, výstavbou rôznych iných objektov, sa stroje dostali ďalšími vylepšeniami od parných pohonov k pohonom so spaľovacím motorom, od mechanických prevodov k hydraulickým prevodom a pohonom.
Súbežne so spomínanými druhmi strojov vznikali ďalšie stroje pre špecifické použitie, napr. veľkoobjemové výkonné dozéry, frézy pre zhotovovanie rýh, kompresory pre narúšanie tvrdých hornín a zemín alebo betonárky, obaľovačky pre prípravu betónových, resp. cestných asfaltových zmesí,...
Rýchly vývoj a neustále sa zlepšujúce konštrukčné prevedenia, s modernými systémami doplnenými množstvom elektronických riadiacich obvodov, stavebné stroje doviedli k prahu 21. storočia.
K pojmológii - definíciám niektorých odborných pojmov v stavebníctve
Medzi najzákladnejšie pojmy v stavebníctve patria mimo iných aj tieto:
Stavba
- je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavbou sa rozumie tiež súhrn stavebných prác, strojov a zariadení, včítane ich montáže, náradia a inventára investičného charakteru uskutočňované na stálom mieste.
Stavebný denník
- je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa
