Stavebný stroj - spoľahlivý partner k výkonu pri zodpovednom dodržiavaní BOZP (3.)

Právne aspekty činnosti obslúh stavebných strojov v premávke na pozemných komunikáciách

Pri prevádzkovej činnosti stavebného stroja, niet takmer dňa, kedy by sa obsluha stavebného stroja vedela vyhnúť samotnej prevádzke na pozemných komunikáciách. Pri takejto činnosti, keď stavebný stroj obsluhovateľ stavebného stroja riadi po pozemnej komunikácii, vzniká oprávnene otázka potreby príslušnej kvalifikácie.

Prípadné chyby alebo omyly pri tejto činnosti by sa nemali vyskytovať v praktickom živote, nemali by byť vôbec prípustné, no povedzme si pravdu, že sa skutočne v praxi „sporadicky“ vyskytujú, či už z dôvodu benevolentnosti školiteľov, zamestnávateľov, či nevedomosti týchto alebo iných subjektov. Pritom autor článku slovo sporadicky mierne, až veľmi mierne ladil vo vzťahu ku skutočnej realite v praxi. Je teda potrebné riešiť pre vedenie stavebného stroja problematiku vodičského preukazu potrebného k obsluhe stroja, či nie, keď už má „Písomný doklad pre obsluhu stavebného stroja“ (v minulosti preukaz strojníka)? Skôr než sa dozvieme správnu odpoveď, treba sa na chvíľu zastaviť pri danej právnej problematike, pri „ostatných predpisoch“, kde možno nájsť presnú a právne spoľahlivú odpoveď na daný problém. Jadro rozlusknutia problému netreba teda hľadať len v bezpečnostných či dopravných predpisoch a ich jednotlivých príslušných ustanoveniach.

Názor, že zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v príslušných paragrafoch o výchove a vzdelávaní obsluhy stavebného stroja na kolesovom podvozku a vydaní dokladu nevyžaduje ako podmienku pre vydanie dokladu u obsluhy stavebného stroja byť držiteľom vodičského preukazu, v právnej praxi neobstojí, je právne chybný (nesprávny). Čo by mohlo spôsobiť v budúcnosti takejto obsluhe stavebného stroja nemalé nepríjemnosti a právne komplikácie vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Podstatu problému na začiatku treba hľadať v príslušnom ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších predpisov, kde sa presne a taxatívne ustanovuje, čo sa myslí pod pojmom „právne a ostatné predpisy“. V ňom sa možno dočítať, že právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Tak sme prišli k poznatku – „dopravné predpisy“, kde pod túto kuratelu dopravnej oblasti spadá okrem zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), aj jeden z najstarších zákonov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). V ňom možno nájsť okrem iného aj presnejšiu definíciu užívania, ochrany a spravovania pozemných komunikácií, rozdelenia ciest, atď.

Cestný zákon jasne a dôkladne upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. Pozemné komunikácie v zmysle príslušného zákona rozdeľujeme podľa dopravného významu, určenia, technického vybavenia, a najmä kvality na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie.

Aby bolo zadosťučinené dôslednosti a úplnosti vysvetlenia, treba ešte minimálne vedieť, že pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Tvrdiť, že so stavebným strojom možno jazdiť po účelových komunikáciách bez príslušného vodičského oprávnenia, keď sú podľa už uvedeného všetky spomínané súčasťou pozemných komunikácií, je v zásade nesprávne. Vývoj ciest išiel a ide vpred míľovými krokmi, bežné cesty sa poniektoré časom stali cestami pre motorové vozidlá, potom sa premenovali na rýchlostné cesty a v súčasnosti sme s názvom späť pri cestách pre motorové vozidlá. V súčasnosti aj cesty vyššieho významu sa ďalej rozdeľujú na cesty, ako je medzinárodná trasa, napr. E18, E50 alebo menej významné trasy ciest I. triedy, napr. cesty 77, 79 a pod.

Pre komplexnejšie doplnenie nemožno nespomenúť ani zvyšné typy ciest, po ktorých sa práve obsluhy stavebných strojov najčastejšie so stavebnými strojmi presúvajú, jazdia z dôvodu premiestnenia sa na iné pracovisko, k oprave stroja či odstaveniu stroja na vyhradené miesto po skončení práce. Sú tu ešte teda miestne a účelové komunikácie. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Tvrdiť, že so stavebným strojom možno jazdiť po „stavenisku a na jeho účelových komunikáciách“ bez príslušného vodičského oprávnenia je zásadne nesprávne, čo potvrdzujú aj ustanovenia zákona o cestnej premávke.Zákon o cestnej premávke upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Tento zákon hneď v § 2 (vymedzenie základných pojmov) jasne vysvetľuje a ustanovuje okrem iných pojmov, aj tieto dva dôležité základné pojmy pre dokonalé objasnenie nášho problému: Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.

Zvláštnym motorovým vozidlom sa rozumie motorové vozidlo vyrobené na iné účely než na prevádzku na cestách, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno prevádzkovať v cestnej premávke; ide najmä o poľnohospodárske traktory a lesné traktory, samohybné pracovné, poľnohospodárske, lesné alebo stavebné stroje.

Z hľadiska trestno-právnej zodpovednosti prevádzkovateľ vozidla nesmie zveriť vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na jeho vedenie ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom, nemá pri sebe platné doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, osobe, ktorej schopnosť na vedenie je inak znížená, alebo osobe, ktorej totožnosť nepozná.

Prevádzkovateľ vozidla nesmie prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu, prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej má takéto vozidlo obmedzenú alebo zakázanú jaz